Byť slušný nestačí je názov knihy, ktorá je rozhovorom Ľuby Lesnej s Miroslavom Kusým. Musím sa so značným zahanbením priznať, že meno Miroslava Kusého mi toho až donedávna veľmi nehovorilo. Zoznámil som sa s ním bližšie vďaka knihe podobného štýlu, v ktorej Ján Štrasser spovedá Martina M. Šimečku, ktorého otec bol pánovi Kusému najlepším priateľom.
So železnou pravidelnosťou uverejňujem každý rok zhruba v týchto dňoch optimisticky až pateticky ladený článok o tom, ako skvele mi bolo na Pohode. Už na trenčianskom letisku mi napadajú veci ktoré opíšem a spôsoby akými to spravím.
Mladá poétka vstúpi do čajovne
zhlboka sa nadýchne vzduchu zahusteného santálového dreva
zľahka sa usmeje
a s prekríženými nohami spočinie na svojom obľúbenom mieste
na matraci
na zemi.
Nikdy nie na stoličke za stolom pretože tam by sa jej vlasy nedotýkali zeme.
Bazový sirup je najlepší sirup aký poznám. Neviem či je možné ho aj kúpiť bežne v obchode, pretože som vždy pil iba domáci, poctivo vyrobený z kvetov bazy. Ale aj keby sa kúpiť dal asi by nikdy nechutil a nevoňal tak dobre. Preto som si tento rok povedal že by som sa ho už mal naučiť robiť.
Ešte pred Paľovým vystúpením v našej čajovni ma on sám požiadal či by som recipročne neprišiel zahrať pár svojich piesní aj na na bratislavský krst jeho knihy Coffee Stories alebo Deň ako každý iný. Jasné, že prišiel.
Dosť dlho bolo zásadnou nevýhodou Facebooku (napríklad oproti takému MySpace)to, že jeho užívatelia nemali možnosť zvoliť si zapamätateľnú URL adresu svojho profilu.
Výlet do Brna mal byť pôvodne len výlet do Kuřimi, kde som mal odohrať pár pesničiek na Záhradke pesničkárov, kam som tento rok postúpil. Lenže keďže má naša čajovňa v Brne aj aký taký business a jej majiteľka dokonca sestru, naplánoval som si výlet na celý deň aby som to všetko postíhal.
Nie každý človek podľahol kúzlu (kúzlu?) mikroblogov, napríklad Twitteru a na zozname internetových social networking závislostí mu úplne stačí položka Facebook. Pre takých veľmi krátky návod ako použiť vaše statusy čoby mikroblogy tak ako to mám ja na svojej stránke tuná vpravo.
Vchádzam do vchodu našej bytovky a stretávam susedu. Ja ju nespoznávam, ale ona mňa zrejme áno.
"Vy ste z päťdesiatky?" pýta sa a myslí tým číslo bytu.
"Áno" odpoviem a myslím tým že áno.
Už sme dlho nemali filmovú hádanku - kedysi boli celkom úspešné a zapájali ste sa do nich pomerne hojne, tak poďme na to.
Tentokrát budeme hádať názov filmu českého, ale viac nesmiem povedať, pretože čokoľvek naznačím (režiséra, autora predlohy...) tak vám všetko ohromne zjednoduším, tak skúsme len citát, ktorý sa pozorným divákom určite zapísal do pamäti: