hudba

Rádio Junior ako ideálny babysitter

V dobe, keď nás blikajce obrazovky obklopujú zo všetkých strán a na každom kroku je pre rodičov čoraz väčšia výzva nájsť deťom bezpečné prostredie v ktorom by boli uchránené od týchto stroboskopických formátov. Prvým krokom je čoraz populárnejšie nevlastnenie televízie, teda aspoň vylúčenie klasických televíznych programov, ktoré slúžia primárne ako reklamná plocha.

Celý článok →

Keď pominú Gorily, postačí aj SOZA.

Obyčajne viem takéto veci predýchať, ale toto je ľudská blbosť obludných rozmerov, preto som k tomu musel niečo napísať aj ja: Zo začiatku veľmi heslovito aby bolo všetko všetkým jasné: Nemám rád SOZA. Napriek tomu že mi ako muzikantovi už pár drobných priniesla, ani divá sviňa nevie ako to tam funguje, je to mimoradne netransparentná organizácia. Nechcem sa jej ani týmto článkom zastávať. Vladimír Repčík sa správa ako slon v porceláne. Je mi ho ľúto. Pravdepodobne sa snaží zlepšiť obraz tejto organizácie v očiach verejnosti ale výsledkom je presný opak.

Celý článok →

Do Popradu na koncert na bicykli alebo Kam až kríza doženie človeka.

Zoznam udalostí (Events) na Facebooku je pre mňa v 99% prípadov zoznamom akcií na ktoré sa v živote nedostanem, keďže ich autori, moji kamaráti a známi, sú roztrúsení doslova po celom svete. Takže ma veľmi potešilo keď som v tom zozname objavil koncert kamaráta Števa Šantu a jeho skupiny Ostrov. Konal sa v Poprade, čo je vzdialenosť ktorú by som mal býval byť schopný prejsť na bicykli. Prešiel? Čítajte.

Celý článok →

Sigur Rós: Heima

Ešte mi v ušiach zneli piesne z filmu Once keď som si v jedno veľmi skoré ráno všimol na stanici londýnskeho metra reklamu na iný snímok. Na tom svetelnom paneli ma zaujali dve veci: fotka nádhernej krajiny a meno Sigur Rós. Túto kapelu som registroval už dlhšiu dobu, avšak pri mojej hudobnej zaneprázdnenosti írskou akustickou scénou som jej tvorbu poznal len veľmi povrchne. A je teda dosť možné, že ak by bola tá reklama len upútavkou na ich ďalší album, tak by som jej ani nevenoval takú pozornosť. Lenže nad veľkým nápisom Heima bolo menšími písmenami nadpísané film.

Celý článok →

Švédsko-americké pesničkárske trio na Slovensku

Christian Cuff, Gustav Haggren a Helena Arlock. To sú mená troch pesničkárov, ktorí spoločne tvoria švédsko-americké akustické trio Indienational. Spoznali sa len začiatkom roku 2007, keď boli švédi Gustav a Helena na turné po USA. Tam sa stretli s Christianom, ktorý im nielen dohodil množstvo ďalších príležitostí na účinkovanie, ale sa k nim na zvyšok šnúry aj pridal ako hudobník. O pár mesiacov na to ohlasuje tento projekt turné aj po európskych krajinách. Ako sami uvádzajú na ich webe, budú to akustické koncerty postavené najmä na kombinácii zvuku dvoch gitár a jedného violončela. Po každom z nich si zahrajú spoločne s miestnymi hudobníkmi, z ktorých si nakoniec vyberú jedného, ktorý s nimi odohrá predstavenia v ostatných mestách konkrétnej krajiny. Vďaka agentúre Camille ich budete môcť v prvý decembrový deň počuť aj v bratislavskom Kultúrnom dome Lúky.

Celý článok →

Folkovanie s Černou Horou - piatok (reportáž)

Tak som sa zase, ako každý rok, v rámci dovolenky vybral aj na festival, mne z najbližších, Folkovanie s Černou Horou. Predtým Folkovanie pod Skalkou a ešte predtým Country Folk Fest, ako iste veľmi dobre viete. No a keďže mi už druhým rokom pripadla taká milá povinnosť túto akciu aj moderovať, som možno jeden z mála, ktorý videl a počul všetkých účinkujúcich (countrybál nepočítam, ale skupinu Louziana vrelo pozdravujem), rozhodol som sa že o tom aj čosi napíšem. No a navyše som to sľúbil keď som odchádzal na dovolenku.

Celý článok →
Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.