Oldřicha Janotu som odjakživa vnímal ako klenot, ktorého sa nemôžem príliš dotýkať, aby som ho nezacapkal. Ako veľa mnohých som sa k nemu dostal cez onen hit, ktorého cover spravila skupina Mňága a Žďorp a ktorý sme hulákavali pod pódiami festivalov spolu s Petrom Fialom. Pekný kontrast k hĺbavosti a hĺbke Janotovej poézie.
Naživo som ho zažil len raz. Koncertoval v popradskej Groteske. Pred začiatkom sedel pri stole s priateľmi, popíjal čaj a rozprával sa. Obzeral som sa po kaviarni aby som zistil kde bude improvizované pódium. Hľadal som nejaký náznak aparatúry, vyčleneného priestoru, ale nič som nenašiel. Žiadne pódium ani nebolo. V čas začiatku koncertu sa postavil a tam, kde stál, začal hrať a spievať. Posolstvo prosté všetkého nepotrebného. Takého si ho zapamätám.
Pridať nový komentár