Čo si pamätám, vždy som chodil na Svidovské sedlo z Liptovského Jána. Neviem už prečo - asi som tak išiel prvýkrát a mal som to tak zažité a to aj napriek tomu, že dojazd do Malužinej a potom šľapanie po hlavnej ceste okolo Kráľovej Lehoty až do Liptovského Hrádku nie je teda nič moc. Kvôli autám, myslím. Tento zvyk prelomila až súťaž Tour de Horný Liptov 2025, ktorej trasa viedla práve opačným smerom. A tak som si to teda dal aj na úvod sezóny.
O tom, že raz budem hrdým majiteľom a obyvateľom domu na Liptove, som sníval veľa rokov. Pamätám si na úplne prvý záchvev tejto túžby – písal sa rok 2001, šli sme autobusom z Bratislavy do Pribyliny na firemnú akciu (pracoval som vtedy pre Alcatel, ktorý sídlil v Lipt. Hrádku a v Bratislave).
Skončili sme pri tom, ako som si dobil kredit, ale dáta mi nenabehli. Po troch hodinách strávených browsovaním po internete aby som zistil ako si aktivujem ten gigabajt dát za 6€ (poznáte lepší spôsob ako stráviť piatkový večer?) som v sobotu ráno naklusal do predajne operátora aby som zistil ako. Už ani nie preto že by som tak veľmi potreboval ten internet, hoci áno, zišiel by sa.
Na pár dní som sa ocitol v Rakúsku u kamarátky a keďže pracovať treba, povedal som si, že by sa i zišiel nejaký mobilný internet, že v dnešnej dobe (a v Rakúsku!!!) to predsa nemôže byť taký problém. No, to som si ale dal... Veď aha: