Ešte mi v ušiach zneli piesne z filmu Once keď som si v jedno veľmi skoré ráno všimol na stanici londýnskeho metra reklamu na iný snímok. Na tom svetelnom paneli ma zaujali dve veci: fotka nádhernej krajiny a meno Sigur Rós. Túto kapelu som registroval už dlhšiu dobu, avšak pri mojej hudobnej zaneprázdnenosti írskou akustickou scénou som jej tvorbu poznal len veľmi povrchne. A je teda dosť možné, že ak by bola tá reklama len upútavkou na ich ďalší album, tak by som jej ani nevenoval takú pozornosť. Lenže nad veľkým nápisom Heima bolo menšími písmenami nadpísané film.

Stretli sa v uliciach Dublinu. On hral na gitaru ale predtým sa ešte trochu zadýchal, keď naháňal zlodeja, ktorý mu chcel ukradnúť beztak biedny zárobok. Jej sa páčila jeho pesnička a chcela mu prispieť, ehm, biednou sumou. On bol preto trochu nepríjemný - zdalo sa mu, že ho v tej chvíli celý svet bije. Opak bol pravdou.

O bankách v Anglicku by sa toho dalo napísať viac než dosť. Ja mám síce skúsenosti len s jednou konkrétnou (a celkom mi to stačí), ale ako tak počúvam príbehy iných ľudí a kamarátov, nadobúdam pocit, že pobočka anglickej banky je jedno z miest, ktoré najviac vyjadrujú miestne konzervatívne úchylky. Napríklad tak, že mi dnes ráno doslova zakonzervovali peniaze.

No ale poďme teraz k tomu kurzu a popritom si medzi riadkami prečítame aj o tom, čo som sľuboval v úvode. Najprv majme modelovú situáciu:

V stredu máme na účte -2 libry. Dosť prúser ak by ste niekedy plánovali vziať si v anglicku hoci i veľmi nízky úver. Na pár mesiacov ste bez šance. Vo všetkých bankách. To nevadí, lebo my úver nechceme - k večeru nám totiž na účet prišla výplata, takže už máme dosť na Leoparda. Štvrtok prebedákame doma s bolesťami brucha, hlavy, kašľom, celkovou slabosťou a ďalším nepodareným záväzkom prestať s fajčením. Na druhý deň už sa dá aspoň ísť do práce, tak sa aj ide. Keďže sa nám ale nepodarilo prestať fajčiť, chceme si kúpiť cigarety. Lenže bankomat nám neoblomne tvrdí, že žiadne peniaze nám nedá, nakoľko ten, kto nám vydal kartu, to zakázal. Suma sumárum - v banke máme čerstvú výplatu, ale nechcú nám ju dať. Naserie.

Pôvodne komentár ku Caliho zápisku Tak ako každý rok sa mi nakoniec rozrástol natoľko, že som sa rozhodol publikovať ho ako regulérny článok. To znamená, že ak chcete čítať ďalej, mali by ste si najprv odskočiť. Odskočiť na ten pôvodný, som myslel. Ale aj tak sa najprv pokúsim zhrnúť o čo v ňom išlo, resp. ako som ja pochopil to, o čo v ňom malo ísť.

(uhádnutá) Kevin Spacey a Morgan Freeman patria medzi mojich najobľúbenejších hercov vôbec. Prvý z nich vďaka bravúrnemu hereckému výkonu vo filme K-PAX (Svet podľa Prota), ale aj skvelému sekundovaniu hlavnej postave v The Negotiator (Vyjednávač).

Kamarát Janko Kulich mi poslal pozvánku na 10. pokračovanie festivalu Folkové Bojnice. Je to krásna akcia, ktorú sme spoločne vymysleli. Ani jeden z nás asi nikdy nezabudne ako sme v prievidzskej krčme U Zbrojnoša (ktorá vtedy vyzerala úplne ináč ako vyzerá dnes) s nekonečným nadšením načmárali dramaturgiu troch dní na papierik od účtu za kofolu. Pri prvom ročníku som ešte aktívne pomáhal ako organizátor ale potom som tieto veci prenechal Jankovi. Rozhodli sme sa začať poskromne, len s jednodňovou akciou, ale keď sa ukázalo, že menej je niekedy naozaj viac, Janko od ambícií festival zväčšovať upustil. Dnes je FolkBoj, ako ho familiárne nazývame, stále v jeho (dobrých) rukách, zvoľna presahuje hranice žánru i republiky a jeho návštevníkov zďaleka netvoria len ľudia z blízkeho okolia. Zmienku o ňom nájdete i v encyklopédii Folk na Slovensku.

Ak ešte nemáte program na 15. decembra poobede, zavítajte do Mestského kultúrneho strediska v Bojniciach. Bude dobre.

Musel som sa naozaj schuti zasmiať, keď som si predstavil Ostrovanku s akou radosťou (a snáď i hrdosťou) oznamuje Zaneprázdnenej pri ich prvej ceste londýnskou Victoria Line na stanici Seven Sisters, že "...tuto Petiar bol!". Pravda je, že na to miesto som sa dostal prvýkrát len o pár minút neskôr, keď som ich pravdepodobne míňal vo vlaku idúcim opačným smerom, ale to je celkom iný príbeh. Ten, ktorý vám chcem teraz rozprávať, je o "naozajstných" Seven Sisters - sústave siedmych veľkých snehovobielych útesov na južnom pobreží Anglicka.

Christian Cuff, Gustav Haggren a Helena Arlock. To sú mená troch pesničkárov, ktorí spoločne tvoria švédsko-americké akustické trio Indienational. Spoznali sa len začiatkom roku 2007, keď boli švédi Gustav a Helena na turné po USA. Tam sa stretli s Christianom, ktorý im nielen dohodil množstvo ďalších príležitostí na účinkovanie, ale sa k nim na zvyšok šnúry aj pridal ako hudobník. O pár mesiacov na to ohlasuje tento projekt turné aj po európskych krajinách. Ako sami uvádzajú na ich webe, budú to akustické koncerty postavené najmä na kombinácii zvuku dvoch gitár a jedného violončela. Po každom z nich si zahrajú spoločne s miestnymi hudobníkmi, z ktorých si nakoniec vyberú jedného, ktorý s nimi odohrá predstavenia v ostatných mestách konkrétnej krajiny. Vďaka agentúre Camille ich budete môcť v prvý decembrový deň počuť aj v bratislavskom Kultúrnom dome Lúky.

Zobudil som sa dnes podstatne skôr ako mávam vo zvyku a to aj napriek tomu, že v piatok zvyčajne pracujem z domu, takže odpadá cesta do práce (mohol som napísať "otravná cesta...", ale niekedy je celkom fajn). Stojac pred naším domom, počúvajúc susedových syna ktorý default plače a inhalujúc nejaké nezdravé veci všimol som si, že je náš trávnik nádherne pokrytý jesenným lístím. Celkom mi to zdvihlo náladu a v mysli som zosnoval peknú fotografickú kompozíciu. Aspoň otestujem môj nový statív. Lenže potom som sa doma rozčuľoval nad človekom, ktorý pre dnešný deň zostavil predpoveď počasia. Keby sa aspoň pozrel z okna, nemusel zo mňa robiť blbca. Ja viem, že na slovenské "preskakovanie kaluží" sa to ani zďaleka nechytá, ale polooblačno a 19 Celziových stupňov vyzerá fakt úplne ináč. Uf, ale som sa zase rozkecal, čo? Nebojte sa, toto nie je to čítanie na víkend, mám pre vás niečo omnoho lepšie.

Z mojej poslednej návštevy na Slovensku som si, okrem iného, priniesol aj CD formácie, ktorú považujem za špičku v oblasti akustickej hudby (možno nielen) na Slovensku. Acoustic Colours dali o sebe prvýkrát vedieť začiatkom roku 2003, keď pomerne v tichosti vydali vo vydavateľstve Gnosis svoj prvý album Michal Vavro & Stano Palúch - Acoustic Colours. Keďže každý zo štvorice muzikantov, ktorá sa stretla na jeho nahrávaní (Michal Vavro, Stano Palúch, Luboš Novotný a Juraj Griglák) má veľa iných hudobných aktivít, ich koncertné vystupovanie bolo skôr sporadické a často v zmemenom personálnom, či nástrojovom obsadení. Preto ma príjemne prekvapilo, že vydaním ďalšieho albumu potvrdili, že sa nejednalo o jednorazový projekt. Dobro Luboša Novotného vystriedala rytmika Aidži Sabo a po štyroch rokoch je prostredníctvom vydavateľstva Velvet Music na svete Natural Fusion.