Výlet do Brna mal byť pôvodne len výlet do Kuřimi, kde som mal odohrať pár pesničiek na Záhradke pesničkárov, kam som tento rok postúpil. Lenže keďže má naša čajovňa v Brne aj aký taký business a jej majiteľka dokonca sestru, naplánoval som si výlet na celý deň aby som to všetko postíhal.
Tento rok (alebo vlastne asi ešte minulý) som si povedal, že sa znovu, po niekoľkých rokoch prihlásim do Konkurzu Záhrady pesničkárov. Festival Záhrada je jeden z takých naj významnejších folkových festivalov v susedných Čechách, no a Záhrada pesničkárov je jeho maličký pesničkársky klon.
Keďže sa mi minulý rok už podarilo na jeden festival neprísť, čím sa Marovi, organizátorovi Kremnickej Bašty ešte raz dodatočne ospravedlňujem, povedal som si že na jubilejné Folkové Bojnice si rezervujem letenku a čas s dostatočným predstihom. Nielen aby som stihol festival, ale strávil aj čo najdlhší čas s mojimi blízkymi, keďže táto návšteva rodnej krajiny mala byť aj takými predčasnými Vianocami. Lenže to by musela londýnska doprava fungovať aspoň tak, ako to o sebe tvrdí ona sama. Aby som to skrátil - "vďaka" nej som 13. decembra (pretože nie som poverčivý) po asi štyridsiatich odlietaných letoch zmeškal svoj prvý. Našťastie sa mi podarilo zohnať celkom lacný spôsob ako sa dostať na Slovensko o dva dni neskôr - 15. decembra - v deň, kedy sa v Mestkom kultúrnom stredisku v Bojniciach krátko poobede začalo 10. pokračovanie krásneho festivalu Folkové Bojnice.
Pôvodne komentár ku Caliho zápisku Tak ako každý rok sa mi nakoniec rozrástol natoľko, že som sa rozhodol publikovať ho ako regulérny článok. To znamená, že ak chcete čítať ďalej, mali by ste si najprv odskočiť. Odskočiť na ten pôvodný, som myslel. Ale aj tak sa najprv pokúsim zhrnúť o čo v ňom išlo, resp. ako som ja pochopil to, o čo v ňom malo ísť.
Kamarát Janko Kulich mi poslal pozvánku na 10. pokračovanie festivalu Folkové Bojnice. Je to krásna akcia, ktorú sme spoločne vymysleli. Ani jeden z nás asi nikdy nezabudne ako sme v prievidzskej krčme U Zbrojnoša (ktorá vtedy vyzerala úplne ináč ako vyzerá dnes) s nekonečným nadšením načmárali dramaturgiu troch dní na papierik od účtu za kofolu. Pri prvom ročníku som ešte aktívne pomáhal ako organizátor ale potom som tieto veci prenechal Jankovi. Rozhodli sme sa začať poskromne, len s jednodňovou akciou, ale keď sa ukázalo, že menej je niekedy naozaj viac, Janko od ambícií festival zväčšovať upustil. Dnes je FolkBoj, ako ho familiárne nazývame, stále v jeho (dobrých) rukách, zvoľna presahuje hranice žánru i republiky a jeho návštevníkov zďaleka netvoria len ľudia z blízkeho okolia. Zmienku o ňom nájdete i v encyklopédii Folk na Slovensku.
Ak ešte nemáte program na 15. decembra poobede, zavítajte do Mestského kultúrneho strediska v Bojniciach. Bude dobre.
Prišla mi e-mailom pozvánka na akciu, ktorá podľa jej popisu vyzerá veľmi zaujímavo a tak som sa rozhodol, že ju zverejním aj tu. Mám vydavateľstvo Slnkorecords veľmi rád, pretože sa mi veľmi páči muzika, ktorú podporujú a propagujú. A práve takýto štýl hudby si budete môcť vypočuť v popradskom klube Zóna a iných scénach na východnom Slovensku. Jedná sa o viacero samostatných koncertov v priebehu októbra, pri organizácii ktorých pomohli aj Mesto Poprad a Rádio_FM. Ak vás to zaujíma, pozvánku priamo od Slnkorecords nájdete v pokračovaní článku.
Stalo sa už u mňa zvykom, že vždy po skončení môjho najobľúbenejšieho festivalu napíšem pár slov o tom, čo sa mi na ňom najviac páčilo. Pred dvoma rokmi som písal článok o svetoch iných ľudí, ktorými som sa kochal celý čas strávený na trenčianskom letisku. Pred rokom som, tiež podobne lyricky, opísal ako mi chutí Pohoda. Musím sa priznať, že som sa týmito článkami, aj keď zverejnenými s pomerne dlhým časovým odstupom, dosť vyčerpal, vypísal. A tak som sa rozhodol, že tento rok budem vecnejší, snáď to nebude vadiť. Musím však hneď na začiatku spomenúť slovo, ktoré vo mne celý festival rezonovalo. Tolerancia.
V sobotu, ako býva zvykom, sme začali skôr. Po drobnej úprave programu festival zahájil pesničkár Janko Majerčík z Liptovského Mikuláša. Tématicky sú jeho pesničky o dobru, láske a prírode, v tom najúprimnejšom význame aký si len dokážete predstaviť, pričom sú silne inšpirované slovenskou ľudovou piesňou. Vedel by som si ich kľudne predstaviť aj v spracovaní s kapelou - nakoniec týmto smerom sa mierne uberá aj jeho CD Dieťa veku Vodnára, ktoré mi po vystúpení daroval. Veľmi pekne ďakujem, zrecenzujem.
Tak som sa zase, ako každý rok, v rámci dovolenky vybral aj na festival, mne z najbližších, Folkovanie s Černou Horou. Predtým Folkovanie pod Skalkou a ešte predtým Country Folk Fest, ako iste veľmi dobre viete. No a keďže mi už druhým rokom pripadla taká milá povinnosť túto akciu aj moderovať, som možno jeden z mála, ktorý videl a počul všetkých účinkujúcich (countrybál nepočítam, ale skupinu Louziana vrelo pozdravujem), rozhodol som sa že o tom aj čosi napíšem. No a navyše som to sľúbil keď som odchádzal na dovolenku.