Môj prejav na proteste na podporu Kultúrneho štrajku.

Pridal/a petiar dňa

Dnes, 19. septembra som sa zúčastnil na proteste na podporu Kultúrneho štrajku v Liptovskom Mikuláši a organizátori (Diera do sveta) mi dali takú poctu že som tam bol nielen ako hosť, ale aj ako rečník. Bolo to prvýkrát čo som hovoril na podobnej akcii a tak som sa s tým dosť natrápil. Ohlasy boli fajn, tak vám to dám aj sem.

Vážené dámy, vážení páni, kamarátky, kamaráti, vážená kultúrna obec, milé hostky, hostia.

Nastala jeseň a po letnom besnení ministerky kultúry a jej čudného kamaráta sme sa pred pár dňami dozvedeli, že naša vláda disponuje aj ministerstvom a ministrom financií. Čo je v zásade dobrá správa, pretože stav verejných financií je taký, že by si zaslúžil svoj vlastný protest. Z celého balíčka najviac zarezonovala asi výška DPH na knihy, ktorá sa stane druhou najvyššou v celej EÚ, pričom je viac než dvakrát vyššia ako priemer. Ja sa však neviem zbaviť pocitu, že vláda ani tak nechce konsolidovať ako nám skôr niečo odkázať. A čo je tým odkazom? Len pokračovanie deštrukcie všetkého kultúrneho, ľudského, pokračovanie politiky pomsty. Dôvodom, prečo si to myslím, je zdanlivo nenápadná poznámka o tom, že knihy sú údajne (citujem) doménou bohatších ľudí (koniec citátu, chvalabohu).

Toto je non sense, ktorým minister Kamenický s prehľadom konkuruje ktorémukoľvek extempore géniov Šimkovičová - Machala. Akoby táto koalícia nevedela spraviť nič bez toho, aby k tomu nepridala nejakú arogantnú, zbytočnú, machiavelistickú poznámku. A keď sa na ministra znesie vlna kritiky, tak na druhý deň je bez akejkoľvek sebareflexie schopný tárať niečo o tom, že ľudia čítajú knihy pri tekvicovom laté.

Ale ak je to taký problém, možno ste mali zdvihnúť daň na to laté. Pretože knihy sa dajú čítať aj bez neho. Bez čoho sa knihy nedajú čítať, sú knihy.

Teraz vážne. Sme krajina, ktorá je asi najviac postihnutá ruskými hybridnými hrozbami. Nevieme pracovať s informáciami, sme beznádejnými obeťami hoaxov. 35% slovenských žiakov nedosahuje základnú úroveň čitateľskej gramotnosti (PISA 2022). V internetových diskusiách sa roky opakujú dezinformácie a klamstvá na vyvrátenie ktorých by často stačilo prečítanie si jednej konkrétnej knihy. Pri cestách po Slovensku si všímam, že bezstarostnosť v nevedomosti sa stáva príťažlivou a diskusie vyhráva ten, kto silnejšie kričí. Slušnosť sa stáva slabosťou a vzdelanosť elitárstvom. Pán minister sa sťažením prístupu k literatúre púšťa do nepremysleného cvalu na neosedlanom koni v čase, kedy spoločnosť potrebuje rozvážnu hrebendovskú púť.

Isté vydavateľstvo reagovalo na túto kauzu tak, že do 23. septembra ponúklo zľavu 23% na všetky svoje knihy. Minister financií sa v reakcii zamýšľal nad tým, že prečo len do 23. septembra, prečo nie do konca roka a aj nabudúci rok. Nuž, pán minister, ide o symbolický odkaz s istou dávkou sarkazmu. Na pochopenie týchto nuáns nášho jazyka nie je definícia ani poučka - nadobúda sa čítaním. Skúste to. Peňazí máte dosť.

Ďakujem.

Súvisiace knihy

Fantastická analýza toho, ako všade po svete nastupujú k moci autoritárske režimy. Až sa bojím, že ju súčasná vláda číta ako návod.

O tejto knihe neviem napísať nič, pretože som ju ešte nečítal.

Pridať nový komentár

A ešte si overíme, či toto píše človek a nie robot.
Niektorí ľuda veria, že lietadlá rozprašujú chemikálie (a nemyslia tým práškovacie lietadlá).
Súvisiace odkazy

Fantastická analýza toho, ako všade po svete nastupujú k moci autoritárske režimy. Až sa bojím, že ju súčasná vláda číta ako návod.

O tejto knihe neviem napísať nič, pretože som ju ešte nečítal.

Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.