Kde líšky dávajú dobrú noc

O histórii na území dnešného Slovenska počas druhej svetovej vojny panujú v spoločnosti mnohé mýty, “láskavé fikcie” či dokonca romantizujúce predstavy o popredných predstaviteľoch Slovenského štátu. Dejiny si zvykneme rozprávať väčšinou z pozície autorít a centier, v ktorých vznikali rozhodnutia vedúce k historickým udalostiam a máme tak pocit, že sa dejú mimo nás.

Celý článok →

Postpravdový svět. Trump, polarizace a cesta ven z chaosu

Netuším už ako som sa k tejto knihe dostal, ale najpravdepodobnejšie asi preto, že som v titulke narazil na slová ako "Trump" a "postpravdový" a určite hlavne "cesta ven z chaosu". Pretože to tretie je presne to, čo potrebujeme vedieť v chaose, ktorý spôsobili (nie výlučne, ale aj) tie prvé dve spomenuté veci a osoby.

Celý článok →

Wellness

Nathan Hill sa vrátil po siedmich rokoch od svojho oceňovaného debutu The Nix a priniesol román, ktorý mnohí kritici označili za jedno z najlepších diel súčasnej americkej literatúry.

Celý článok →

Oceán more

Dalo by sa to napísať napríklad takto: Bol tam taký hostinec a všelijakí ľudia ako maliar, ktorý maľoval more bielou na biele plátno a potom týpek, ktorý píše Encyklopédiu hraníc, dievča, ktoré sa liečilo zo strachu zo života a žena, ktorá sa liečila z nevery, potom nejaké deti a zrazu sa to celé prehupslo na takú plť a tam sa diali strašné veci ale nakoniec sa to celé rozplietlo, vysvetlil

Celý článok →

Amerikáni

Tomáša poznám už celkom dlho a viem o mnohých jeho aktivitách, ale keď som sa dozvedel, že napísal knihu o slovenských imigrantoch v USA, prekvapilo ma to. Ani nie tak tým, že napísal knihu, to beriem ako prirodzené vyústenie jeho scénaristických kvalít.

Celý článok →

Moc bezmocných a jiné eseje

S blížiacim sa 17. novembrom som nejako intuitívne cítil potrebu prečítať si aj niečo od jedného z jeho hlavných protagonistov (a ako vtipne hovoria Cimrmani: obľúbeného disidenta) Václava Havla.

Celý článok →
Zaujímavé odkazy

Martin M. Šimečka napísal pre Denník N výbornú recenziu knihy Tomáša Hudáka Amerikáni. Ako spisovateľ, veľmi pozorný čitateľ a najmä hĺbavý premýšľateľ v nej išiel pekne do hĺbky a je zaujímavé si to prečítať.

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.

Náhodné odkazy

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva.

Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko.

„Rodičia ma vychovali ako slušného chalana. Práve to je na mojom príbehu zarážajúce – stať sa môže aj niekomu, kto dostal v detstve toľko lásky ako ja.“ Vďaka jeho mimoriadnej otvorenosti máme možnosť nahliadnuť do myslenia bitkára a futbalových chuligánov, do organizácie hlučnej, ale uzavretej komunity. Čitateľom kladie zásadné otázky: ako pochopiť mentalitu ľudí, s ktorými zdanlivo nemáme nič spoločné? Ako sa dostať z toxického prostredia? Čím sa nechať inšpirovať k zmene životného štýlu? Kde nájsť skutočné prijatie?