Lid versus demokracie

O tom, že sa liberálna demokracia po roku 1989 považovala za samozrejmosť, za “koniec dejín” a o prekvapeniach, ktoré nám nachystali nasledujúce roky sa už popísalo veľa kníh. Väčšina z nich rozoberie dynamiku nástupu autoritárskych režimov a naznačí príčiny, avšak Yascha Mounk pri analýze liberálnej demokracie reže poriadne hlboko.

Celý článok →

Okruh Svidovské sedlo z Liptovského Petra

Čo si pamätám, vždy som chodil na Svidovské sedlo z Liptovského Jána. Neviem už prečo - asi som tak išiel prvýkrát a mal som to tak zažité a to aj napriek tomu, že dojazd do Malužinej a potom šľapanie po hlavnej ceste okolo Kráľovej Lehoty až do Liptovského Hrádku nie je teda nič moc. Kvôli autám, myslím.

Celý článok →

Kde líšky dávajú dobrú noc

O histórii na území dnešného Slovenska počas druhej svetovej vojny panujú v spoločnosti mnohé mýty, “láskavé fikcie” či dokonca romantizujúce predstavy o popredných predstaviteľoch Slovenského štátu. Dejiny si zvykneme rozprávať väčšinou z pozície autorít a centier, v ktorých vznikali rozhodnutia vedúce k historickým udalostiam a máme tak pocit, že sa dejú mimo nás.

Celý článok →

Postpravdový svět. Trump, polarizace a cesta ven z chaosu

Netuším už ako som sa k tejto knihe dostal, ale najpravdepodobnejšie asi preto, že som v titulke narazil na slová ako "Trump" a "postpravdový" a určite hlavne "cesta ven z chaosu". Pretože to tretie je presne to, čo potrebujeme vedieť v chaose, ktorý spôsobili (nie výlučne, ale aj) tie prvé dve spomenuté veci a osoby.

Celý článok →

Wellness

Nathan Hill sa vrátil po siedmich rokoch od svojho oceňovaného debutu The Nix a priniesol román, ktorý mnohí kritici označili za jedno z najlepších diel súčasnej americkej literatúry.

Celý článok →

Oceán more

Dalo by sa to napísať napríklad takto: Bol tam taký hostinec a všelijakí ľudia ako maliar, ktorý maľoval more bielou na biele plátno a potom týpek, ktorý píše Encyklopédiu hraníc, dievča, ktoré sa liečilo zo strachu zo života a žena, ktorá sa liečila z nevery, potom nejaké deti a zrazu sa to celé prehupslo na takú plť a tam sa diali strašné veci ale nakoniec sa to celé rozplietlo, vysvetlil

Celý článok →
Zaujímavé odkazy

Martin M. Šimečka napísal pre Denník N výbornú recenziu knihy Tomáša Hudáka Amerikáni. Ako spisovateľ, veľmi pozorný čitateľ a najmä hĺbavý premýšľateľ v nej išiel pekne do hĺbky a je zaujímavé si to prečítať.

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.

Náhodné odkazy

Apokalyptická novela jedného z najvýraznejších amerických prozaikov súčasnosti.

Text knihy Obnovenie poriadku vznikal v rokoch 1975 – 77 a je brilantnou analýzou normalizačného režimu, ktorý v Československu po uvoľnených šesťdesiatych rokoch znovu nastolil „poriadok“.

Túto knižku som čítal počas pobytu na Sedliackom dvore. Takisto veľmi odporúčam.

Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan sa čoskoro mení na "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie". Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty.

Poetický príbeh chlapca – siroty, ktorú našli na palube luxusného zaoceánskeho parníka. To chlapča sprevádza zvláštny osud: kým žije, nesmie opustiť loď. A tak sa stáva legendárnym klaviristom. Kniha je napísaná ako divadelná monodráma, v knižnej podobe však (podľa autorových slov) predstavuje niečo medzi inscenáciou a poviedkou, ktorú treba čítať nahlas.