1. október 2024 bol dátumom, na ktorý som čakal od 15. mája, kedy som si v predstihu úspešne zakúpil lístok na jeho koncert v rámci turné k albumu Luck and Strange. David Gilmour je môj najobľúbenejší hudobník a gitarista a tak sa začalo niekoľkomesačné tešenie.
Ako veľký fanúšik skupiny Pink Floyd pozorne sledujem všetko čo sa (ešte stále) okolo nej deje. Hudobne najbližšie sú mi práve albumy z poslednej, "gilmourovskej" fázy ich existencie a preto mi spravilo veľkú radosť keď som sa po dlhom čakaní dozvedel, že môj obľúbený gitarista David Gilmour vydáva ďalší sólový album.
V dobe, keď nás blikajce obrazovky obklopujú zo všetkých strán a na každom kroku je pre rodičov čoraz väčšia výzva nájsť deťom bezpečné prostredie v ktorom by boli uchránené od týchto stroboskopických formátov. Prvým krokom je čoraz populárnejšie nevlastnenie televízie, teda aspoň vylúčenie klasických televíznych programov, ktoré slúžia primárne ako reklamná plocha.
Album The Division Bell oficiálne vyšiel 28. marca 1994, teda v dobe písania tohto článku presne pred 30-timi rokmi. Je to druhý štúdiový album potom ako skupinu opustil Roger Waters a celkovo 14. album skupiny Pink Floyd.
So železnou pravidelnosťou uverejňujem každý rok zhruba v týchto dňoch optimisticky až pateticky ladený článok o tom, ako skvele mi bolo na Pohode. Už na trenčianskom letisku mi napadajú veci ktoré opíšem a spôsoby akými to spravím.
Mladá poétka vstúpi do čajovne
zhlboka sa nadýchne vzduchu zahusteného santálového dreva
zľahka sa usmeje
a s prekríženými nohami spočinie na svojom obľúbenom mieste
na matraci
na zemi.
Nikdy nie na stoličke za stolom pretože tam by sa jej vlasy nedotýkali zeme.
Výlet do Brna mal byť pôvodne len výlet do Kuřimi, kde som mal odohrať pár pesničiek na Záhradke pesničkárov, kam som tento rok postúpil. Lenže keďže má naša čajovňa v Brne aj aký taký business a jej majiteľka dokonca sestru, naplánoval som si výlet na celý deň aby som to všetko postíhal.
Knižka Betónová záhrada od britského autora Iana McEwana je jedným z najlepších diel ktoré som kedy čítal. Príbeh štvorice detí, ktoré sa po smrti oboch rodičov musia vyrovnávať so spleťou inštinktov, morálnych diliem a vášní je plný prekvapivých momentov. Je veľmi krehký ale ťažký a absurdný zároveň - chvíľami túžite pohladiť a objať filmové postavy, hneď na to zase odvrátiť svoju tvár niekam inam. Autor situoval celý príbeh do ošarpaného domu kdesi na nehostinnom betónovom predmestí, čo ešte viac pridá na odcudzení štvorice sirôt, ktoré si úzkostlivo chránia svoj svet ako i tajomstvo ukryté v betónovom kvádri v pivnici. Keď ku koncu knihy prostredníctvom postavy "zvonku" nadviažu nitky s okolitým svetom, príbeh speje k neodvratnému koncu.
Už sme dlho nemali filmovú hádanku - kedysi boli celkom úspešné a zapájali ste sa do nich pomerne hojne, tak poďme na to.
Tentokrát budeme hádať názov filmu českého, ale viac nesmiem povedať, pretože čokoľvek naznačím (režiséra, autora predlohy...) tak vám všetko ohromne zjednoduším, tak skúsme len citát, ktorý sa pozorným divákom určite zapísal do pamäti:
Tento rok (alebo vlastne asi ešte minulý) som si povedal, že sa znovu, po niekoľkých rokoch prihlásim do Konkurzu Záhrady pesničkárov. Festival Záhrada je jeden z takých naj významnejších folkových festivalov v susedných Čechách, no a Záhrada pesničkárov je jeho maličký pesničkársky klon.
Daniel Šmihula napísal pre Denník N realtívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.