Ako som vyhral gitaru

Tento článok som publikoval už dávnejšie - pred pár rokmi v dobe, keď som na svojej stránke blogoval a ani som o tom ešte nevedel. Vďaka super webovému archívu web.archive.org som pár textov vytiahol a keď sa mi budú zdať zaujímavé, tak ich sem pridám.

Moja prvá gitara bolo také to veslo, čo sa vyrábalo ešte za "komančov" a stálo asi 400,- korún. Druhá bola o niečo drahšia - Washburn Lyon ma stál 5.600,- Sk, čo boli všetky peniaze, ktoré som zarobil na letnej brigáde. Tretia gitara bola Sigma od Martin&Co. A spôsob, ako som k nej prišiel bol veľmi nezvyčajný...

Je asi šťastím, že som sa isté dve informácie dozvedel takmer súčasne. Prvá z nich bola o tom, že sa v našom meste bude natáčať zábavná relácia Pop Show Party, čomu som vzhľadom na jej charakter (estráda pre staršie vekové kategórie) nevenoval valnú pozornosť. Druhá informácia hovorila, že sa na onej "show" dá vyhrať gitara. Tu som už zbystril pozornosť a začal sa obzerať po vstupenkách. Keďže takmer 100,- Sk bolo vtedy pre nezamestnaného dosť peňazí, nehľadal som v oficiálnom predpredaji, ale skúšal známosti. Vďaka jednej sa mi za fľašu šampanského (týmto zdravím antikorupčnú jednotku MV) podarilo získať až dva(!) lístky a tak som jeden ponúkol kamarátovi Jankovi Kulichovi, ktorý si na gitarku tiež robil zálusk. Približne týždeň pred akciou sme sa doberali, ja som usilovne cvičil pesničku Tears in Heaven a spoločne sme tipovali, čo to bude za gitara.

Celý článok →
Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.

Náhodné odkazy

Výborný rozhovor s redaktorkou a dramaturgičkou Rádia Junior, v ktorom sa o ňom (aj o nej) dozviete ešte oveľa viac informácií.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko.

Rozprávky o Líze a jej nevidiacej kamarátke Mimi odvysielala RTVS ako večerníček v roku 2013. Neskôr vyšli aj ako rozhlasové rozprávky a aj krásne ilustrované knižky.

Polly Samson, okrem toho je píše texty (Pink Floyd, David Gilmour) je aj úspešnou spisovateľkou. Jej Divadlo pre snílkov je románom o utopickom snívaní a strate nevinnosti.

Vysnené príbehy desaťročného chlapca obdareného veľkou fantáziou. Peter je obyčajný chlapec, ktorý vo voľnom čase najradšej sníva a domýšľa veci do ich absurdných dôsledkov.