V piatok minulý týždeň som pracoval z domu. Myslel som si, akú budem mať fajnú flákáreň (podobne ako teraz, keď v práci píšem tento článok), ale to som si teda blbec dal. Poobede, asi okolo druhej, si môj Vedúci spomenul, že to riešenie, čo som mu dal doobeda a ktoré považoval za správne, nie je až tak celkom správne a nakázal mi urobiť to inak. A nezabudnúť ešte ten sprostý dokument (ktorý, ako som dnes zistil, nebolo vôbec treba). A tak som skončil okolo siedmej, sakra. Konečne.
Večer teda že keď už máme tú vzácnu Návštevu, tak vyrazíme do mesta. Zavolal som Záhradníkovi a Návšteva zohnala nejakých Turistov, takže to nás už bolo celkom dosť na to, aby bolo takmer nemožné dohodnúť sa na nejakom rozumnom stretávacom mieste. Najhoršie je, keď také miesto necháte vybrať turistov - to bude nabetón buď Big Ben alebo Tower Bridge z-tej-strany-jak-tam-je-tá-budova-čo-vyzerá-ako-vajce. Chvalabohu, bol to Big Ben a tam sme sa aj nakoniec všetci stretli. Rozbiehacie pifko sme si dali hneď za prvým rohom a náramne sme pri ňom vyhladli. V druhom podniku varili, aj tam bolo voľné (čo je v piatok v centre Londýna celkom zriedkavé) ale aj tak sme odišli a nikto nevedel prečo. Asi sme chceli ísť pozrieť Zaneprázdnenú do jej novej práce na Covent Garden. To je tiež vlastne akože centrum, takže turisti budú potešení a po ceste je aj Tesco, kde sa dajú kúpiť pivá a čosi na jedenie.
A tak sme strávili príjemný večer sediac na obrubníku v centre Londýna, popíjajúc a jediac každý to svoje. Jedno pivo som aj vyhodil, lebo som ho považoval za zlé ale potom sa ukázalo že je to proste len iná značka. Ale nevadí, pretože krátko na to došiel k smetiaku nejaký smädný mladý muž a tú plechovku si vybral a odniesol. A ešte sme spontánne vymysleli vtip, že:
- Čím je tvoj otec?
- Bol katolíckym kňazom, ale už nie je... Neviem prečo...
V sobotu ráno ma trochu škrabalo v hrdle, ale čo tam potom, asi som deň predtým veľa fajčil. Najprv som šiel odprevadiť Návštevu, potom som trochu programoval, snažil som sa urobiť to, aby si prihlásení užívatelia na tejto mojej stránke mohli nahrávať aj svoje obrázky k menu a tie by sa potom zobrazovali pri komentároch. Aj sa mi to podarilo, ale je to také neohrabané, ten zdrojový kód a tak to ešte prerobím. Ale bude to, tešte sa.
V nedeľu už ma v hrdle škrabalo viacej, ale aj tak sme sa predbežne dohodli s Ostrovankou, že keď príde z práce tak obvoláme nejaké hotely v Brightone a pôjdeme na výlet. Lenže podobný nápad ako my malo ďalších asi tak 100.000 ľudí, ako som si domyslel pri márnom obtelefonovávaní hotelov tam. Skúšal som ďalej a ďalej, ale keď som zistil, že v jednom z hotelov už ani nedvíhajú telefóny, len nahrali na záznamník informáciu o plnej obsadenosti, tak som to vzdal. Pôjdeme v pondelok len na jeden deň, pohoda.
Večer sme sa vybrali na Notting Hill Carnival, lebo Zaneprádnenej povedal nejaký jej kolega, ktorý v Notting Hill býva, že ten tá akcia trvá vkuse 24 hodín. No super, tak sme na Earl's Court pribrali Tomáša a o chvíľu sme zistili, že Zaneprázdnenej kolega buď býva v inom Notting Hill, alebo mal na mysli iný karneval, alebo si možno z nás len robil srandu. Prišli sme tam a v maskách už boli len policajti, lenže na tých sa neradno veľmi smiať. Tak sme skoro počali. Teda nie, počali sme hľadať čosi na pitie (ideálne nejaký alkohol, veď to poznáte) a našli sme najprv fajný pultík vonku, na stojáka (anglický folklór) tak sme si poväčšine dali dobrý (a silný) punč. Lenže potom aj putlík zavreli, tak sme sa presunuli k inému občerstvovaciemu zariadeniu, ktoré bolo akýmsi zázrakom stále ešte otvorené a to aj napriek tomu, že hodinky ukazovali omnoho viac ako jedenásť večer. Problém bol v tom, ako vysvetliť anglickej čašníčke, že nechcem dve malé, ale dve veľké vína. Ono sa to totiž, podľa jej slov, nedá. Tak tu je návod: Popýtajte si štyri malé. Ona ich aj tak vleje do veľkých plastikových pohárov, takže vy si potom jednoducho dve a dve zlejete. Radšej nie pred ňou, lebo by jej mozog túto fintu nemusel obsiahnuť a mohol by explodovať. Ale vám poviem - po pollitri punču a pollitri vína som už bol pekne nalomený, tak sme šli domov. Metro už v takú hodinu spí, tak sme nasadli do autobusu, vyhodili odtiaľ pár ľudí čo chceli ísť opačným smerom a doma som zaspával s obavami, či zajtra vôbec niekam pôjdeme.
Nešli sme. Lebo za prvé: skoro som zdochol jak ma to hrdlo bolelo. Za druhé: skoro som zdochol jak mi bolo zle. Za tretie: vstali sme dosť neskoro, lebo za prvé a za druhé. Ozaj, ešte sa vám toto chce čítať? Dobre, tak ja to skrátim. Šli sme nakúpiť a liečil som sa varili sme a nefajčil som (až na jednu) a videli sme:
Amélia z Montmartru
Leon
Pochpiteľne, že som do práce nešiel ani v utorok, pretože Ostrovanka mala tiež voľno a druhý dôvod už hádam ani neni treba. Takže sme zase vstali pomerne neskoro, ja som poctivo bral svoj liek (sladkohnusný sirup), Ostrovanka ma neustále kontrolovala či to s ním nepreháňam a videli sme:
Shine (Žiara)
IT Crowd (prvý diel druhej série)
IT Crowd som si zamiloval. Dnes ráno som po ceste do práce vhodil do schránky tie dva filmy, čo mám požičané už dva mesiace a tak v krátkej dobe očakávam, že mi poštou príde na oplátku celá prvá séria tohto fantastického britského sitcomu.
Pekný víkend to bol, aj keď som prechladol, aj keď sme neboli v Brightone. To nevadí, lebo hlavné je, že je človek medzi svojimi a potom je pohoda. A keď sa nenudí, čo my sa asi nikdy nenudíme.
Aj dnes ráno bolo fasa - vyprevadil som Ostrovanku do práce, skákal som v okne, čo ona úplne odignorovala tak som sa radšej šiel umyť. Potom som si spravil fantastickú pomazáku z bryndze, masla a póru, najedol sa a šiel do práce. Keď som bol už-už na vlakovej stanici, vrátil som sa domov po notebook, ktorý som zabudol a šiel som dnes do práce druhýkrát. To mám za ten utorok!
Pridať nový komentár