Do Vaudeville Theatre sme dobehli len tak-tak, krátko potom ako ma pouličný zberač smetia chcel zabiť ako odmenu za to, že mi povie, kde to divadlo je. Nakoniec sme ho presvedčili, že to nie je dobrý business, navyše, keď sa ho na toto isté opýtal iný pár, rezignoval.
Už pohľad na scénu prezradzoval, že tu pôjde o niečo mimoriadne zaujímavé, a že to nebude len-tak nejaký tanček. Tri horizontálne úrovne, rebríky, zbierka kuchynského riadu množstvom snáď schopná zahanbiť i stredne veľký hotel. Napriek tomu sa začalo zvoľna a to upratovaním.
Hrnce, smetné koše, či ich vrchnáky - to všetko sa ešte pri troche fantázie dá použiť ako bicí nástroj a nebude to až také prekvapujúce, nakoľko sa tým klasickým podobajú aspoň tvarom. Ale viete si predstaviť ako sa dá zaujímavý rytmus dosiahnuť metlami? Iste, búchaním po smetných košoch. Lenže STOMP ide ďalej a krásne využíva celú palet zvukov, ktorú napr. tá metla dokáže poskytnúť, napríklad šúchanie o zem, klopkanie, búchanie alebo dotyk s metlou iného tanečníka. A presne toto robili pri všetkom čo im prišlo do ruky. Navyše rozmanitosť použitých rekvizít umožňovala pekne gradovať celé predstavenie - zatiaľčo pri použití plechov tanec celkom prirodzene vyvrcholil poriadnym (synchronizovaným) rachotom, zápalkové škatuľky ponárali sálu do decentného tikotu a šuchotu, zapaľovače pridali aj vizuálny efekt.
Á propos - tanečníci. I keď pohybové schopnosti účinkujúcich boli skvelé (a neustále nám to dávali najavo) nesmiem nechať bokom ani ich schopnosti divadelné. Celé predstavenie, označované ako "Kombinácia perkusií, pohybu a vizuálnej komédie" , totiž dáva zadosť aj tretiemu výrazu v ňom. Komedialitu dosahujú tanečníci tak, že každý z nich má už od začiatku celkom jasnú identitu a postavenie v súbore. Väčšina gagov je potom, celkom samozrejme, založená na konfrontácii toho "najviac odstrkovaného" a zvyšku súboru. Ťažko teda jednotlivé vtipy opísať, ale bavil som sa vynikajúco.
Ak teda náhodou budete mať cestu okolo Vaudeville Theatre v Londýne, prípadne niekde inde, kde STOMP budú účinkovať, choďte sa na nich pozrieť - určite neoľutujete. Dôkazom nech je niekoľko prídavkov, ktoré sme im dopriali, búrlivý aplauz, či dokonca snahy o "standing ovations". Fakt, že tieto vzbudili pochopenie len u malej časti publika vôbec neznamená, že sa to neoplatí vidieť. Naopak - oplatí.
Pridať nový komentár