Asi pred rokom som si, z čírej nostalgie (a možno v tom bola aj nejaká marketingová akcia) predplatil k zvyčajným digitálnym službám môjho obľúbeného mediálneho domu aj papierové noviny. Stálo ma to len o málo viac než digitálne predplatné a hlavne som sa tešil na ten rituál, ako si budem každé ráno nachádzať čerstvú dávku publicistiky rovno pred dverami. Keď noviny začali chodiť, zistil som dve veci: a) poštárka k nám chodí až okolo obeda, b) noviny sa poctivo pokúša natlačiť do schránky bez ohľadu na to, ako veľmi je plná.
Rituál sa teda zmenil a ja už dnes aj viem prečo.
O tom, že sa liberálna demokracia po roku 1989 považovala za samozrejmosť, za “koniec dejín” a o prekvapeniach, ktoré nám nachystali nasledujúce roky sa už popísalo veľa kníh. Väčšina z nich rozoberie dynamiku nástupu autoritárskych režimov a naznačí príčiny, avšak Yascha Mounk pri analýze liberálnej demokracie reže poriadne hlboko.
Čo si pamätám, vždy som chodil na Svidovské sedlo z Liptovského Jána. Neviem už prečo - asi som tak išiel prvýkrát a mal som to tak zažité a to aj napriek tomu, že dojazd do Malužinej a potom šľapanie po hlavnej ceste okolo Kráľovej Lehoty až do Liptovského Hrádku nie je teda nič moc. Kvôli autám, myslím.
Keď sa v rámci môjho rodinného kruhu začali objavovať isté náznaky, či dokonca možno jemné tlaky na niektorých jej členov k účasti na náboženskom živote v katolíckej cirkvi, bol som, mierne povedané, znepokojený.
O histórii na území dnešného Slovenska počas druhej svetovej vojny panujú v spoločnosti mnohé mýty, “láskavé fikcie” či dokonca romantizujúce predstavy o popredných predstaviteľoch Slovenského štátu. Dejiny si zvykneme rozprávať väčšinou z pozície autorít a centier, v ktorých vznikali rozhodnutia vedúce k historickým udalostiam a máme tak pocit, že sa dejú mimo nás.
Netuším už ako som sa k tejto knihe dostal, ale najpravdepodobnejšie asi preto, že som v titulke narazil na slová ako "Trump" a "postpravdový" a určite hlavne "cesta ven z chaosu". Pretože to tretie je presne to, čo potrebujeme vedieť v chaose, ktorý spôsobili (nie výlučne, ale aj) tie prvé dve spomenuté veci a osoby.
Na sklonku roka 2025 prišiel, pre mňa osobne dosť potichu, do kín film Potopa.
Nathan Hill sa vrátil po siedmich rokoch od svojho oceňovaného debutu The Nix a priniesol román, ktorý mnohí kritici označili za jedno z najlepších diel súčasnej americkej literatúry.
Poslanec Bartek dnes povedal poslancovi Františkovi Mikloškovi, že (František Mikloško) nesiaha Vladimírovi Mečiarovi ani po členky.
Dalo by sa to napísať napríklad takto: Bol tam taký hostinec a všelijakí ľudia ako maliar, ktorý maľoval more bielou na biele plátno a potom týpek, ktorý píše Encyklopédiu hraníc, dievča, ktoré sa liečilo zo strachu zo života a žena, ktorá sa liečila z nevery, potom nejaké deti a zrazu sa to celé prehupslo na takú plť a tam sa diali strašné veci ale nakoniec sa to celé rozplietlo, vysvetlil
"Podľa výskumov Globsecu približne 50 percent Slovákov verí prokremeľskej propagande v tom, kto môže za vojnu proti Ukrajine. Toto číslo je najvyššie v strednej Európe."