Poslanec Bartek dnes povedal poslancovi Františkovi Mikloškovi, že (František Mikloško) nesiaha Vladimírovi Mečiarovi ani po členky.
Dalo by sa to napísať napríklad takto: Bol tam taký hostinec a všelijakí ľudia ako maliar, ktorý maľoval more bielou na biele plátno a potom týpek, ktorý píše Encyklopédiu hraníc, dievča, ktoré sa liečilo zo strachu zo života a žena, ktorá sa liečila z nevery, potom nejaké deti a zrazu sa to celé prehupslo na takú plť a tam sa diali strašné veci ale nakoniec sa to celé rozplietlo, vysvetlil
"Podľa výskumov Globsecu približne 50 percent Slovákov verí prokremeľskej propagande v tom, kto môže za vojnu proti Ukrajine. Toto číslo je najvyššie v strednej Európe."
Tomáša poznám už celkom dlho a viem o mnohých jeho aktivitách, ale keď som sa dozvedel, že napísal knihu o slovenských imigrantoch v USA, prekvapilo ma to. Ani nie tak tým, že napísal knihu, to beriem ako prirodzené vyústenie jeho scénaristických kvalít.
S blížiacim sa 17. novembrom som nejako intuitívne cítil potrebu prečítať si aj niečo od jedného z jeho hlavných protagonistov (a ako vtipne hovoria Cimrmani: obľúbeného disidenta) Václava Havla.
Ale nie, nebojte sa, neprepadol som tej zvláštnej vášni každý víkend nosiť domov koše plné dubákov a potom tráviť celé víkendy krájaním a sušením. Hoci občas pri prechádzke v lese pod nejaký strom pozriem a niekedy mám aj šťastie aby bolo aspoň do vianočnej kapustnice.
Občas ma život zavedie do končín okolo Handlovej a tak som si nedávno hľadal zaujímavé trasy na bicyklovanie, nech to tu trochu preskúmam. Vďaka výbornému webu Bajkom k tajchom, ktorý, ak som to dobre zistil, prevádzkuje občianske združenie rovnakého mena, som získal prístup hneď k niekoľkým pekným trasám.
Z môjho ostatného koncertu v trebišovskom Šum-e som si okrem kníh detských odniesol aj jednu pre seba. Nebo ma zaujalo už dávnejšie, popri náhodnom prezeraní si kníh, čítajúc ich anotácie.
Asi najznámejší Orwellov román som dlho obchádzal a asi som sa mu aj podvedome vyhýbal. Pripadalo mi, že je to taký Karel Kryl medzi knihami - časom sa jeho odkaz rozmazal v rôznych interpretáciách natoľko, že už si ho privlastnil kde-kto, často dokonca priaznivci úplne opačných ideových táborov (čo vyvrcholilo, keď si symboliku čísla 1984 skúšal chvíľu využiť aj neonacista Marián Kotleba).
Na vysokej škole som mal spolužiaka, ktorý bol nielen inteligentný ale aj veľmi pohotový, čo je skvelá kombinácia. Vedel trefne reagovať na rôzne situácie, ale na rozdiel odomňa, ktorému napadne dobrá replika alebo argument väčšinou keď zaspávam, on ich strieľal od boku na počkanie a presne.
Keď sa raz všetci vyrovnáme s tým, aké sme mali detstvo a akí sú naši rodiča, keď sa Nemci konečne skutočne vyrovnajú s holokaustom, keď pochopíme, že sa o ňom dá hovoriť aj v spojení so sexualitou a intimitou a keď sa konečne vykašleme na všetky genderové stereotypy, ženám dovolíme chodiť hore bez a sedieť s roztiahnutými nohami, opustíme ten krutý omyl s náboženstvom a pochopíme, že jediné na