"Podľa výskumov Globsecu približne 50 percent Slovákov verí prokremeľskej propagande v tom, kto môže za vojnu proti Ukrajine. Toto číslo je najvyššie v strednej Európe."
V čase, keď sa každý deň stretávame s viac či menej pravdivými informáciami, otázka, ako sa rozprávať s tými, ktorí veria hoaxom, nie je len teoretická: dotýka sa mnohých z nás – doma, medzi priateľmi, v práci či online. Práve túto tému sa rozhodol rozobrať reportér Vladimír Šnídl v knihe Porazme hoaxy! Ako sa rozprávať s blízkymi o dezinformáciách.
Ďalšia kniha kritickom myslení?
Na rozdiel od iných kníh o dezinformáciách, ktoré sa venujú ich štruktúre či analytickým modelom, Porazme hoaxy! ponúka praktický, priam každodenný manuál komunikácie. Namiesto suchých teórií prináša reálne rady, ako sa nestratiť na rodinnej oslave alebo medzi kolegami, ktoré uverili konšpiračným alebo proruským naratívom — napríklad o vakcínach, pandemických opatreniach alebo geopolitike.
Lenže fakty nestačia
Hoci je knihy nabitá zaujímavými informáciami, ja som si z nej vydoloval dva základné prínosy, resp. zistenia. Tým prvým je, že ak chceme poraziť ľudí, ktorí šíria dezinformácie, prípadne presvedčiť ľudí, ktorí im veria, nevystačíme s faktami. Fakty nestačia. Izraelsko-americký psychológ Dan Ariely to vysvetlil na Trumpovom preukázateľne klamlivom výroku o prisťahovalcoch:
Trumpovým stúpencom nezáležalo na to, či je to pravda. Podstatné bolo, že Trump týmto výrokom ukazoval svoje odhodlanie bojovať proti prisťahovalcom za každú cenu.
Mne osobne to veľmi pripomína výrok o Putinovi a jeho sympatizantoch, o ktorom/ktorých napísal Timothy Snyder, že hoci vedia, že ich klame, tvária sa, že mu veria aby tak dokázali svoju lajalitu systému.
Zombie informačnej vojny a človek v strede
Príjemne ma prekvapilo, že autor tvrdí, pričom si volá na pomoc českých odborníkov na dezinformácie, že nie je možné presvedčiť každého. Ľudí, ktorí úplne prepadli dezinformáciám, označujú ako "padlí na poli informačnej vojny", pričom tí, ktorí ešte navyše prebehli na druhú stranu a šíria hybridnú propagandu, sú "zombie na poli informačnej vojny". Uznajte, o koľko je to krajšie a sofistikovanejšie ako znevažujúce "dezolát". Tu sa dostávame k tomu druhému veľkému prínosu tejto knihy. Šnídl nehovorí, že presvedčí každého – to nie je cieľom. Cieľom je skôr pochopiť, prečo ľudia dezinformáciám veria, a naučiť sa viesť dialóg bez eskalácie konfliktu. Nezhadzovať, ale počúvať a pýtať sa. Kniha vysvetľuje, že nie je dôležité vyhrať hádku – ale zostať v kontakte a porozumieť.
Pri polemike s kamarátom sa hýbeme na škále od empatického človeka po arogantné hovädo. Je zrejmé, v ktorom prípade máme najviac šancí.
Ján Markoš, šachový veľmajster, ktorý sa tiež zaoberá kritickým myslením, tvrdí, že sú ľudia, ktorým nejde o polemiku, ale o konflikt.
Vtedy obvykle platí, že ak chceme konflikt, dostaneme konflikt. Ak do debaty vstúpime s cieľom vyhrať na celej čiare, hádke sa zrejme nevyhneme.
Šnídl dodáva, že hádky sú kontraproduktívne a miesto zbližovania skôr rozdeľujú. Rodiny, kamarátov, známych. Preto odporúča skôr hľadať spoločné body a argumentáciou a faktami skôr zasiať semienko pochybnosti, nech zdrvujúco vyhrávať nad protivníkmi. Odporúča nasmerovanie k štandardným médiám a kladenie otázok miesto zasypávania debatného súpera faktami.
Odkiaľ to všetko vie?
Autor sa témou dezinformácií profesionálne zaoberá už od roku 2016. Skúmal proruské či konšpiračné skupiny na sociálnych sieťach, čítal dezinformačné weby a sledoval, ako sa takéto naratívy šíria v praxi. Navštívil komunity antirúškarov, antivaxerov aj iné uzavreté skupiny, a počas práce nad knihou sa stretol s psychológmi, odborníkmi na kritické myslenie aj odborníkmi na propagandu. Všetky tieto skúsenosti potom premieňa do konkrétnych rád a scenárov, ktoré si môže čitateľ vziať do reálnych rozhovorov – či už ide o chat s priateľom na sociálnej sieti, alebo priame stretnutie s rodinným príslušníkom.
Prax je viac ako teória
Čo Porazme hoaxy! odlišuje od akademických kníh o dezinformáciách je jej jazyk a prístup. Autor knihu píše zrozumiteľne, bez zbytočného žargónu, a všetky rady sú okamžite použiteľné. Nejde len o to, chápať, ako fungujú hoaxy, ale ako s ľuďmi hovoriť tak, aby sa nevzdialili ešte viac. V úvodnom Slovníku pojmov je navyše podrobne vysvetlená terminológia a tak nielenže sa nestratíte pri čítaní knihy, ale aj pri diskusiách budete teoreticky podkutí. Tretiu, záverečnú časť knihy tvorí komunikačný manuál na diskusiu na oslavých a stretávkach, takže po jej prečítaní by ste mali byť pripravení rovno vyraziť do polemiky. Ja som trochu skeptický, pretože teória je vždy iná ako prax, ale jedným z dôležitých posolstiev tejto publikácie je aj to, že to musíme skúšať. Autor nám k tomu dáva aj negatívnu motiváciu:
Nečakajme, že hoaxy a propagandu za nás vyrieši niekto iný. Nevyrieši ich štát, najmä za súčasnej vlády. Nevyrieši ich ani Európska únia, aspoň nie v tomto desaťročí. A nespamätajú sa ani tvorcovia sociálnych sietí. Tí majú svoje dôvody, prečo umožňujú šírenie toxického obsahu.
Musíme to spraviť my. A knihy ako táto v tom veľmi pomáhajú.
Pridať nový komentár