Byť slušný nestačí

Byť slušný nestačí je názov knihy, ktorá je rozhovorom Ľuby Lesnej s Miroslavom Kusým. Musím sa so značným zahanbením priznať, že meno Miroslava Kusého mi toho až donedávna veľmi nehovorilo.

Celý článok →

Chvála pomalosti - dobrý námet medzi hŕbou klišé

Že pomaly, alebo skôr pomalosťou žijem, to už si všímam dosť dlho. Mám pocit, že to prišlo s pandémiou. Nechcem, aby to vyznelo neúctivo k množstvu jej obetí, ale ja som si tie opatrenia vlastne celkom užíval. Zrazu som si uvedomil, že do obchodu mi stačí chodiť omnoho menej, že prechádzky v prírode mi vyhovujú viac ako tep nákupných centier.

Celý článok →

Ako som schudol takmer 10kg za tri mesiace

Disclaimer: nie som výživový poradca, nie som lekár, nie som aktívny športovec, nie som našťastie ani podvodník, ktorý vám ide predávať zázračný prípravok na okamžité schudnutie bez námahy. Taký neexistuje, preto tento disclaimer. Ale aj tak sa mi tento rok podarilo schudnúť takmer 10 kg za približne tri mesiace. Boli za tým tri veci - alkohol, strava a cvičenie.

Celý článok →

Pohostinnosť cudzincov

S McEwanom je to tak, že ma vtiahne do knihy. Jeho opisy a pomalé, vláčne rozbehy ma pohltia a ja cítim, akoby som po tých uliciach, po ktorých korzujú postavy z jeho novely, chodil ja sám. Počujem klopkanie opätkov na mačacích hlavách, cítim vôňu morskej vody, teplo letného večera, bzukot dotieravého hmyzu a na jazyku mám chuť nápojov, ktoré jeho postavy popíjajú.

Celý článok →

Sedliacky dvor - ideálna domolenka

Ráno, hneď po zobudení pozerám von. Užívam si tú chvíľu, keď som sa zobudil skôr ako deti a tak mám trochu času pre seba. Črtá sa horúci letný deň ale na lazoch Rohoznej sa ešte prevaľuje hmla. V tomto kraji to nie je nič nezvyčajné, ako som sa už za tie tri roky, čo sem chodíme, naučil. Domáce zvieratá sú už, samozrejme, hore.

Celý článok →

Homo Faber

K tejto knihe som sa dostal vďaka knihe Terezy Matějčkovej, o ktorej som tu už písal. "Homo Faber" je útly román švajčiarskeho autora Maxa Frischa, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1957. Je považovaný za jednu z najvýznamnejších kníh 20.

Celý článok →
Zaujímavé odkazy

Martin M. Šimečka napísal pre Denník N výbornú recenziu knihy Tomáša Hudáka Amerikáni. Ako spisovateľ, veľmi pozorný čitateľ a najmä hĺbavý premýšľateľ v nej išiel pekne do hĺbky a je zaujímavé si to prečítať.

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.

Náhodné odkazy

Klasický príbeh o zrade a vražde podaný z originálneho, novátorského uhla od jedného z najväčších svetových prozaikov.

Dawkins ukazuje, že hypotéza o existencii takej inteligentnej bytosti je vedeckou hypotézou, ktorú je nutné analyzovať ako ktorúkoľvek inú, a že existujú len chatrné dôvody pre jej akceptovanie, naproti tomu dôvody pre jej odmietnutie sú obrovské.

Carl Honoré prerazil so svojou knihou (a iniciatívou) Chvála pomalosti, ale zaujíma ho aj iný aspekt našich životov (ktorý s pomalosťou aj do výraznej miery súvisí) a tým je starnutie.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko.

Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora.