Homo Faber

K tejto knihe som sa dostal vďaka knihe Terezy Matějčkovej, o ktorej som tu už písal. "Homo Faber" je útly román švajčiarskeho autora Maxa Frischa, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1957. Je považovaný za jednu z najvýznamnejších kníh 20. storočia, a to nielen vďaka svojej literárnej hodnote, ale aj pre svoje hlboké filozofické a existenciálne témy. Okrývanie hlbších posolstiev na pozadí v zásade jednoduchého príbehu ma veľmi baví a preto som si toto dielo doslova užíval.

Dej sa točí okolo Waltera Fabera, (toto je pekná slovná hračka - Homo Faber ako človek - strojca svojho osudu, alebo len proste ako človek Faber) inžiniera v strednom veku, ktorý neochvejne verí v racionálnosť a technický pokrok. Jeho životný štýl je definovaný presným plánovaním a odmietaním emocionálnej stránky ľudského bytia. Ale všetko sa obráti hore nohami, keď sa počas služobnej cesty stretne s mladou ženou, Elisabeth (Sabeth), ktorá mu nakoniec odhalí jeho vlastné minulé tajomstvá a zmení jeho pohľad na život. V závere sa román mení na oidipovskú tragédiu.

Kniha skúma témy determinismu, racionalizmu a osudu. Faberova cesta je plná náhod, ktoré podkopávajú jeho vieru v racionálnosť a ukazujú, ako môže byť ľudský život ovplyvnený nepredvídateľnými udalosťami a náhodnými stretnutiami. Román tiež reflektuje otázky identity a vzťahu medzi človekom a technológiou.

Walter Faber je komplexná postava, ktorá sa postupne odhaľuje čitateľovi. Jeho strohý, analytický prístup k životu je výzvou pre tradičné predstavy o ľudskosti a emóciách. Avšak jeho osobná premena ho ukazuje v novom svetle a čitateľ sleduje jeho vnútorný boj a zmenu. Sabeth predstavuje kontrast k Faberovmu technokratickému pohľadu na svet. Je mladá, spontánna a jej prítomnosť prináša do jeho života nový rozmer, ktorý je v ostrom protiklade k jeho predchádzajúcemu spôsobu života.

Max Frisch používa v "Homo Faber" čistý, priamočiary štýl, ktorý odráža Faberov racionálny pohľad na svet. Román je napísaný v prvej osobe, čo umožňuje čitateľovi hlboko preniknúť do Faberových myšlienok a vnútorných konfliktov. Frischova schopnosť kombinovať jednoduchý jazyk s hlbokými filozofickými otázkami robí z "Homo Faber" čítanie, ktoré je prístupné, ale zároveň intelektuálne obohacujúce. Je to fascinujúci a provokatívny román, ktorý skúma hranice medzi racionalizmom a osudom, technikou a ľudskosťou. Ako som naznačil už v úvode - nielenže ponúka napínavý príbeh, ale aj podnecuje k hlbšiemu zamysleniu nad podstatou ľudského života a nášho miesta vo svete. Pre tých, ktorí majú radi literatúru, ktorá kombinuje filozofické úvahy s emocionálnou hĺbkou, je "Homo Faber" priam nevyhnutnosťou.

Pridať nový komentár

A ešte si overíme, či toto píše človek a nie robot.
Never hoaxom a odpovedz ako vzdelaný človek.
Súvisiace odkazy

Kniha poprednej českej filozofky, vďaka ktorej som sa vlastne o tomto románe dozvedel. Konkrétne obsahuje esej, v ktorej autorka do hĺbky rozoberá symboliku románu.

Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.