S McEwanom je to tak, že ma vtiahne do knihy. Jeho opisy a pomalé, vláčne rozbehy ma pohltia a ja cítim, akoby som po tých uliciach, po ktorých korzujú postavy z jeho novely, chodil ja sám. Počujem klopkanie opätkov na mačacích hlavách, cítim vôňu morskej vody, teplo letného večera, bzukot dotieravého hmyzu a na jazyku mám chuť nápojov, ktoré jeho postavy popíjajú.
Mary a Colin sú britský pár, ktorý trávi dovolenku v meste, ktoré autor nikde nešpecifikuje. Aspoň mne sa presnú lokalitu nepodarilo dešifrovať, hoci som sa snažil medzi riadkami i v nich hľadať všelijaké nápovedy. Pravdepodobne to nebolo dôležité - tú zvláštnu atmosféru sa mu podarilo navodiť výborne. Mám na mysli také to, keď sa nič konkrétne nestane ale vy aj tak máte pocit, že niečo nie je v poriadku. Drobnosti, ktoré medzi Mary a Colinom miestami vyplávajú a ja potom premýšľam, či je to svadobná cesta, alebo naopak, vzťah-zachraňujúci výlet alebo niečo medzi tým. Motív hľadania (sa) je ale prítomný aj v konkrétnej rovine - jednu noc prespia na ulici, pretože sa jednoducho stratia.
Čiaru ošľahaných domov pretínala úzka obchodná ulica, sotva širšia ako priechod. Hadila sa pod vývesnými štítmi obchodov a opratým šatstvom, čo viselo z tepaných železných zábradlí maličkých balkónov ako vlajková výzdoba a nenápadne mizla v tieni. Lákalo ho, aby ju preskúmal, ale preskúmal sám s nikým sa neradil, voči niekomu sa necítil zaviazaný. Teraz tak po nej vykročiť ako keby bol celkom slobodný človek, a vymaniť sa z namáhavých obmien hry duševného rozpoloženia, dožičiť si prepych byť pozorný a všímavý k intuíciám, k svetu ktorého nádherná nepretržitá kaskáda na zmysly sa tak ľahkovážne a z návyku ignoruje, nevníma, v záujme nepreskúmaných ideálov osobnej zodpovednosti, výkonnosti, občianskeho práva, vykročiť po nej hneď teraz, jednoducho odísť, splynúť s tieňom, by bolo celkom ľahké.
Do tohto pomalého, ponurého, lineárneho príbehu, alebo skôr statického opisu bezcieľneho márnenia času na dovolenke vstupuje ďalšia postava bez akejkoľvek prípravy - tajomný Robert sa im postaví do cesty a pozve ich k sebe domov. Tam spoznávame jeho manželku Caroline a ich to, čo sa na prvý pohľad javí ako číra pohostinnosť sa postupne kriví do odhaľovania temných stránok ľudskej psychiky a temného a nebezpečného zámeru hostiteľov.
McEwan aj v tejto útlej knižke a veľmi jednoduchom príbehu ukazuje, v čom je jeho majstrovstvo. Pohltiť, vytiahnuť nás z kresiel, postaviť nás do role hlavných postáv a nechať nás celé si to prežiť. Priznám sa, že by mi nevadilo, keby Mary a Colin Roberta vôbec nestreli a celých niečo cez 100 strán by sa nieslo v atmosfére zo začiatku knihy. Ale to prekvapenie stálo za to.
Kniha Pohostinnosť cudzincov je jedna z tých od McEwana, ktoré sa ocitli medzi nomináciami na The Booker Prize (1981) a dočkali aj filmového spracovania. Režisér Paul Schrader bol konkrétnejší ako autor predlohy a svoj film, The Comfort of Strangers, umiestnil do Benátok.
Pridať nový komentár