Aké je kempovanie na Kurinci?

Do ATC sa dostanete bez problémov - ak by ste aj nemali navigáciu, popri ceste sú zreteľné smerové tabule, takže na recepcii sme sa ocitli bez akéhokoľvek navigačného zaváhania. Za stan na tri noci, jednu dospelú osobu a jedno dieťa som zaplatil bez eura stovku a musím priznať, že výška sumy ma prekvapila - čakal som omnoho menej. To som si ale ešte stále neuvedomoval, že tu nejde len o cenu za jedno stanové miesto a pripojenie k elektrickej skrini. Ale nepredbiehajme.

Miesto na stan sme našli poľahky, počas pracovného týždňa bol kemp, napriek tomu, že boli prázdniny, relatívne prázdny. Návstevníci väčšinou zo Slovenska, od najmenších stanov až po karavanové koráby. Výhodou v letných horúčavách je množstvo stromov, takže ak si stan nepostavíte práve na mieste, kam ich tieň nesiaha, môžete si ráno poriadne dlho pospať aj napriek už značne pripekajúcemu slnku.

Mne to ale nebolo veľmi platné, pretože dcéra ma budila už krátko po siedmej hodine rannej s tým, že sa chce ísť kúpať. Niet sa čo diviť - v rámci areálu (a teda v rámci kempovania) sa tam nachádzajú dva termálne bazény s vodou okolo 32 stupňov, jeden plavecký bazén a jeden bazén pre najmenších. K tomu prirátajte tri tobogány, nejaké tie šmykľavky a nesmiem zabudnúť ani na "zelenú vodu" - prírodné jazero v bezprostrednej blízkosti, ktoré umožňovalo pokojnejšie sa čvachtania vo vode, vodné bicyklovanie, člnkovanie, či čoraz populárnejší paddle board. Keď sa s týmto výpočtom vrátim k cene za pobyt, už to dáva zmysel.

Pamätám si, že vtedy, pred vyše dvadsiatimi rokmi bola miesto bazénov na Kurinci len trávnatá plocha, na ktorej sa diala väčšina dielní v rámci spomínaného umeleckého tábora. Bazény tento priestor zmenili na nepoznanie. Škoda, že sú asi tým jediným, čo sa tu zlepšilo. Umývárka, sprchy a toalety síce asi tiež preši nejakou rekonštrukciou, ale momentálne sú v stave, ktorý by som označil za krajný možný. Chápem, že sa môže stať, že predomnou na toalete bol niekto, kto si na čistotu až tak veľmi nepotrpí, ale zažratá špina, polorozpadnuté zariadenie, nefunkčné zámky na dverách - to sú dôkazy dlhodobého zanedbávania starostlivosti. Na druhej strane - taký všetkými možnými smermi tečúci vodovodný kohútik má isté výhody - popri naberaní vody do fľaše si zároveň napríklad umyjete zuby a vedľa stojacemu spolukempovníkovi taniere.

Mojou najväčšou výtkou je však strava. V rekreačnom zariadení neočakávam žiaden fine dining, ale k tomu, čo sme na kúpaliskách jedávali pred dvadsiatimi rokmi, pribudol hádam iba kebab. S hranolkami, samozrejme. Chodievam po festivaloch a s radosťou pozorujem ako sa vedľa cigánskej a langošov čoraz častejšie objavujú stánky s pestrejšou stravou - vegánske jedná, belgické hranolky, poctivé burgery, indická kuchyňa, ovocie a zelenina, raňajkové menu či výberová káva. Na Kurinci nič z toho nenájdete, takže sa pripravte na vyprážané čokoľvek, hranolky, prípadne palacinky a hot-dog. A to vo všetkých, odhadom asi 6-tich stánkoch. Po vlastnej skúsenosti, na ktorú dúfam čoskoro zabudnem, by som rád podotkol, že zmenou ponuky stravy by sa pravdepodobne uľahčila aj údržba toaliet. Príprava raňajok na stanovačke k nej neodmysliteľna patrí, kávu z moka konvičky si sediac na rozkladacej stoličke pred stanom vychutnám ináč ako doma v kresle, ale som si istý, že ak by v niektorom stánku ráno o 8:00 predávali tresku a čerstvé rožky, tak o zákazníkov nemajú núdzu.

Toto je však "choroba" väčšiny slovenských ATC a riešenie je jednoduché - priniesť si so sebou lepšie kuchynské vybavenie a variť si samostatne. Obohatí sa tým nielen strava ale aj samotný zážitok z kempovania. Možno je to len našou lenivosťou, že sme tie štyri dni prežili takpovediac "na masti". Každopádne to boli veľmi príjemné dni, čomu vďačí aj fakt, že spolukempujúci, až na občasné výnimky, poctivo dodržiavali nočný kľud. Mám skúsenosti, že to nie je úplne samozrejmá vec. Možno sme len mali šťastie - neviem, ale pokojne to šťastie prídem skúsiť znovu.