K tejto knihe som sa dostal vďaka knihe Terezy Matějčkovej, o ktorej som tu už písal. "Homo Faber" je útly román švajčiarskeho autora Maxa Frischa, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1957. Je považovaný za jednu z najvýznamnejších kníh 20. storočia, a to nielen vďaka svojej literárnej hodnote, ale aj pre svoje hlboké filozofické a existenciálne témy. Okrývanie hlbších posolstiev na pozadí v zásade jednoduchého príbehu ma veľmi baví a preto som si toto dielo doslova užíval.
Dej sa točí okolo Waltera Fabera, (toto je pekná slovná hračka - Homo Faber ako človek - strojca svojho osudu, alebo len proste ako človek Faber) inžiniera v strednom veku, ktorý neochvejne verí v racionálnosť a technický pokrok. Jeho životný štýl je definovaný presným plánovaním a odmietaním emocionálnej stránky ľudského bytia. Ale všetko sa obráti hore nohami, keď sa počas služobnej cesty stretne s mladou ženou, Elisabeth (Sabeth), ktorá mu nakoniec odhalí jeho vlastné minulé tajomstvá a zmení jeho pohľad na život. V závere sa román mení na oidipovskú tragédiu.
Kniha skúma témy determinismu, racionalizmu a osudu. Faberova cesta je plná náhod, ktoré podkopávajú jeho vieru v racionálnosť a ukazujú, ako môže byť ľudský život ovplyvnený nepredvídateľnými udalosťami a náhodnými stretnutiami. Román tiež reflektuje otázky identity a vzťahu medzi človekom a technológiou.
Walter Faber je komplexná postava, ktorá sa postupne odhaľuje čitateľovi. Jeho strohý, analytický prístup k životu je výzvou pre tradičné predstavy o ľudskosti a emóciách. Avšak jeho osobná premena ho ukazuje v novom svetle a čitateľ sleduje jeho vnútorný boj a zmenu. Sabeth predstavuje kontrast k Faberovmu technokratickému pohľadu na svet. Je mladá, spontánna a jej prítomnosť prináša do jeho života nový rozmer, ktorý je v ostrom protiklade k jeho predchádzajúcemu spôsobu života.
Max Frisch používa v "Homo Faber" čistý, priamočiary štýl, ktorý odráža Faberov racionálny pohľad na svet. Román je napísaný v prvej osobe, čo umožňuje čitateľovi hlboko preniknúť do Faberových myšlienok a vnútorných konfliktov. Frischova schopnosť kombinovať jednoduchý jazyk s hlbokými filozofickými otázkami robí z "Homo Faber" čítanie, ktoré je prístupné, ale zároveň intelektuálne obohacujúce. Je to fascinujúci a provokatívny román, ktorý skúma hranice medzi racionalizmom a osudom, technikou a ľudskosťou. Ako som naznačil už v úvode - nielenže ponúka napínavý príbeh, ale aj podnecuje k hlbšiemu zamysleniu nad podstatou ľudského života a nášho miesta vo svete. Pre tých, ktorí majú radi literatúru, ktorá kombinuje filozofické úvahy s emocionálnou hĺbkou, je "Homo Faber" priam nevyhnutnosťou.
Pridať nový komentár