Všeličo

"Našel jsem ve sklepě svou trikolóru. Symbol Sametové revoluce, který jsem před 20 lety hrdě nosil do školy. Mladí lidé toho o revoluci nebo životě za komunismu moc neví. Pár slov pro ně.

Čítajte ďalej na latrine.cz

Včera, 8. októbra som sa pred večerom pobral zahrať dve pesničky na vernisáž jednej výstavy v našom kultúrnom dome. Bola to zaujímavá výstava, pretože na nej prezentovali svoje diela miestni lekári a bol som teda aj celkom zvedavý.

Zoznam udalostí (Events) na Facebooku je pre mňa v 99% prípadov zoznamom akcií na ktoré sa v živote nedostanem, keďže ich autori, moji kamaráti a známi, sú roztrúsení doslova po celom svete. Takže ma veľmi potešilo keď som v tom zozname objavil koncert kamaráta Števa Šantu a jeho skupiny Ostrov. Konal sa v Poprade, čo je vzdialenosť ktorú by som mal býval byť schopný prejsť na bicykli. Prešiel? Čítajte.

Esemesky zdarma je modla dnešných pubescentov. Kam sa človek pozrie, všade existujú odkazy a návody na zaručene funkčné odosielanie krátkych textových správ zadarmo a to dokonca do všetkých sietí (aj v rámci EÚ). Čo je, samozrejme, blbosť. Každému inteligentnému človeku je predsa nad slnko jasnejšie, že žiaden taký návod nemôže fungovať - aspoň nie donekonečna. Na Facebooku už dokonca existuje skupina združujúca ľudí, ktorí chcú aby boli sms zadarmo. Na tom by nebolo nič zlé, ja by som napríklad chcel aby boli zadarmo letenky. Lenže na rozdiel od mnohých si uvedomujem, že to tak nemôže byť, pretože je to služba ako každá iná, ktorú v konečnom dôsledku musí vždy niekto zaplatiť.

Bazový sirup je najlepší sirup aký poznám. Neviem či je možné ho aj kúpiť bežne v obchode, pretože som vždy pil iba domáci, poctivo vyrobený z kvetov bazy. Ale aj keby sa kúpiť dal asi by nikdy nechutil a nevoňal tak dobre. Preto som si tento rok povedal že by som sa ho už mal naučiť robiť.

Ešte pred Paľovým vystúpením v našej čajovni ma on sám požiadal či by som recipročne neprišiel zahrať pár svojich piesní aj na na bratislavský krst jeho knihy Coffee Stories alebo Deň ako každý iný. Jasné, že prišiel.

Dosť dlho bolo zásadnou nevýhodou Facebooku (napríklad oproti takému MySpace)to, že jeho užívatelia nemali možnosť zvoliť si zapamätateľnú URL adresu svojho profilu.

Vchádzam do vchodu našej bytovky a stretávam susedu. Ja ju nespoznávam, ale ona mňa zrejme áno.

"Vy ste z päťdesiatky?" pýta sa a myslí tým číslo bytu.

"Áno" odpoviem a myslím tým že áno.

Fajn. Je vám padesát. Víte, že byste si měli zajít na kolonoskopii. Ale nešli jste. Vaše důvody jsou tyhle:

1. Neměli jste na to čas.
2. Nemáte přehled o tom, kdo měl ve vaší rodině rakovinu.
3. Nemáte žádné problémy.
4. Nechcete, aby vám doktor strčil do zadku kilometr dlouhou rouru.

A teď si probereme tyto důvody jeden po druhém. Ne, počkejte, vlastně ne. Protože vy i já víme, že jediný skutečný důvod je ten s číslem čtyři. Je to přirozené. Z představy, jak se jiný člověk, zejména člověk živící se medicínou, hluboce zajímá o to, co se obvykle popisuje jako vaše „pozadí", vám běhá mráz po zádech.

Celý článok tu. :-)

Dúfal som a veľmi som držal palce, avšak ľudová hlúposť je zakorenená asi príliš hlboko. Ešte veľmi dlho bude túžba potrestať úspešných silnejšia ako snaha dosiahnúť niečo sám za seba, bez pomoci štátu. Tá momentálne prichádza nesystémovo, v podobe zrna ktoré nám súčasná vládna koalícia hádže plnými priehršťami ale ktoré inteligentným ľuďom zapácha podozrením z nevyhnutného vyčerpania zásob.