Počas mojich študentských čias som si všimol jeden zaujímavý jav. Kedykoľvek bolo potrebné aby sme, ako celá trieda, náhle stíchli (napríklad na začiatku školského kultúrneho predstavenia alebo na dôležitom mieste v hlásení školského rozhlasu), drvivá väčšina mojich spolužiakov začala kričať "Ticho!". Ja sám som väčšinou len krútil hlavou, pretože výsledkom tejto situácie bolo samozrejme len to, že sme nepočuli ani toľko koľko by sme počuli keby sme sa proste neprestali medzi sebou baviť.
Nekomentovať o tom, aby sme nekomentovali
Podobný efekt som si potom, s odstupom času, všimol aj na internete. Stačí aby sa niekto v diskusnom fóre spýtal mimoriadne hlúpu, alebo s predmetom fóra vôbec nesúvisiacu otázku a skôr, než inkriminovaný príspevok administrátor zmaže, nadávia k nemu rozhorčení užívatelia za kýbel reakcií o tom, ako by všetci mali podobné príspevky ignorovať. Teda taký virtuálny ekvivalent spomenutého "Ticho!".
Kedy to začne skutočne škodiť
Dôvodom takéhoto správania je podľa mňa to, že ľudia v istej spoločnosti nikdy nebudú fungovať úplne ideálne presne a v mnohých smeroch je to tak, samozrejme, dobre. Existujú ale situácie v ktorých by sme sa o to mohli posnažiť. Vyžadovať minimum hluku jeho zvyšovaním alebo upozorňovať komentárom na to, že by sa nemalo komentovať je síce dosť hlúpe, ale v zásade neškodné. Problém nastáva keď sa toto správanie dostane do sféry, ktorá má aspoň teoretickú možnosť ovplyvniť naše životy. Hovorím o politike.
Mojsejová, Belousová, Matovič a ostatní...
Je niekoľko týždňov pred voľbami a politické strany a ich predstavitelia potrebujú popularitu viac než čokoľvek iné. Je smutným faktom, že zoznam kandidujúcich politických strán pripomína skôr zlý vtip a že ja osobne by som hlasovacie lístky radšej prehnal tráviacim traktom a zajedol kurčaťom vindaloo, nech zažijú skutočné peklo. O to teraz ale nejde - nechcem písať o politike, trápi ma iná vec. Kedykoľvek sa v médiách objavia ľudia ako Mojsejová, Belousová, Matovič, ľudia, ktorými pohŕda ešte aj môj kocúr, ktorého nemám, začnú ma o tejto udalosti bombardovať všetky (sociálne) médiá. Každý, kto takúto zvesť šíri, týmto ľuďom pomáha - popularita je totiž to jediné, čo chcú dosiahnuť. Na nič viac sa predsa taká košická celebrita, ktorá je celebrita len preto, že to o sebe tvrdí, ani nezmôže. Keď k tomu navyše pridáte dovetok že je to sranda tak mám vážne pochybnosti o vašom zmysle pre humor. Po dobrom vtipe by totiž človek nemal mať chuť ísť von a prestreliť si hlavu.
Často povieme najviac tým, že ostaneme ticho.
Skúste si predstaviť situáciu v ktorej vás niekto úplne ignoruje. Napríklad nakupujete a predavačka sa tvári že tam vôbec nie ste. Alebo ste v cudzom meste, potrebujete sa spýtať na cestu a na vaše "Prepáčte, prosím..." nikto z okoloidúcich ani len nespomalí. Pekne hnusný pocit, že? V mnohých prípadoch ten jediný správny. Existuje terotetická šanca, že niektorej z vyššiemenovaných existencií chcete vo voľbách skutočne pomôcť, prípadne ísť dokonca voliť stranu, ktorú zastupuje. V poriadku, vaša voľba. Ak ale týmito ľuďmi a stranami pohŕdate tak ako ja a môj kocúr (ktorého ešte stále nemám), nerobte to tak, že im pritom pomáhate. Nekričte "Ticho!" tam, kde sa vyžaduje ticho. Ignorujte ich a buďte dôkladní.
Pridať nový komentár