Ako mi pomohol Lenin

Pridal/a petiar dňa

Učiť sa, učiť sa, učiť sa. Súc narodený ešte v dobe kedy sa meno tohto mysliteľa vyslovovalo s posvätnou úctou, bol mi jeho najznámejší citát vtĺkaný do hlavy najrôznejšími pedagogickým pracovníkmi (a často i nástrojmi a náradím) od útleho veku. I dnes ho pozná každé malé dieťa, hoci nie ako výzvu ale skôr ako sprofanovaný odkaz akéhosi rusa, ktorý je skôr pointou vtipov a humorných historiek. Lenže ja som si v omnoho neskoršom veku uvedomil, že naberať nové vedomosti je úžasná a veľmi prospešná vec. Práve vďaka tomu, že som svoje vzdelávanie neobmedzil len na inštitúcie k tomu určené, ale dodnes využívam aj iné dostupné prostriedky, mám prácu kde som sám sebe šéfom a robím to, čo ma baví. Nech sa páči, skutočný príbeh:

Mal som asi 12 rokov. Rodičia priniesli domov osembitový počítač SHARP MZ-800. Asi z Tuzexu, neviem. Nikdy predtým som počítač nevidel, v tom období boli v celom meste možno tri ďalšie a aj to každý iný. Boli k nemu síce dve hry, ale keď som chcel ďalšie, musel som si ich naprogramovať. S tatkom sme teda lúskali manuál k programovaciemu jazyku BASIC a teda aj anglicko-slovenský slovník. Treba povedať že mne to vydržalo omnoho dlhšie. Čo vydržalo - uchvátilo ma to a tak už som o rok celkom obstojne programoval (a mal dobré základy anglického jazyka). Naučil som sa to sám.

Medzi základnou a strednou školou som si s tatkovou pomocou, z vlastnej iniciatívy vybavil neplatenú brigádu na generálnom riaditeľstve hornonitrianskych baní. Dva týždne som tam, s podobne zapáleným kamarátom Robom, chodil a učil sa základy práce s "dvaosemšestkou" a spoznával programovací jazyk Turbo Pascal. Dali mi návod, vysvetlili ako je možné programovať bez príkazu GOTO a ostatné som sa naučil sám.

Na vysokej škole som sa dlho neohrial ale aspoň som sa spoznal s Linuxom (hoci som vtedy nevedel že to je Linux) a objavil internet. Svoje prvé zamestnanie v oblasti IT som získal tak, že som sľúbil že sa naučím čosi o SQL databázach (vtedy som ani netušil čo to je) a programovať objektovo. Zohnal som si literatúru a naučil som sa to sám.

S pár kamarátmi sme sa rozhodli rozbehnúť internetový magazín o slovenskej folkovej hudbe. Po počiatočných kotrmelcoch s aplikáciou Front Page som zistil že existuje niečo ako PHP a naprogramoval prvý modul pre CMS, ktoré sme vtedy používali. To PHP som sa, samozrejme, naučil sám. Keď spoločnosť Alcatel, v ktorej som v tej dobe pracoval, prepúšťala, upútala ma ponuka práce u istého mobilného operátora. Požadovali vysokoškolské vzdelanie (ale to chceli aj v Alcateli, haha) a akési PL/SQL. Šiel som na pohovor tvrdiac že ho viem. Prijali ma. Po ceste domov som si kúpil knihu o Oracle PL/SQL a v deň, keď som nastupoval, som ho vedel.

V práci u mobilného operátora potrebovali jedného dňa spraviť úpravu v istom systéme, ktorému sa v tej dobe nikto poriadne nevenoval a poprosili ma či by som sa na to nepozrel. Pozrel som sa a už som pri tom ostal. Všetko som sa naučil sám a to až do takej miery, že o dva roky o mňa prejavila záujem firma zo zahraničia. Pracovali síce s iným, ale veľmi podobným softvérom. Myslím si, že je celkom normálne niečo nevedieť, dokonca sa slovo "neviem" nebojím použiť ani pred klientami. V dnešnej dobe internetu, keď je neuveriteľné množstvo informácií vzdialených na jeden klik, sa dá "neviem" zmeniť na "viem" veľmi jednoducho. Všetko, čo potrebujete, je trochu voľného času (zahoďte televízor), vlastného pričinenia a môžte sa naučiť čo len chcete. Zároveň vám internet poslúži aj na to aby ste mohli dať svetu vedieť čo ste sa naučili, čo viete, čo dokážete. Nakoniec dáte výpoveď v práci a začnete robiť to, čo vás baví. Ide to. A na splnenie si snov nie je nikdy neskoro.

Pridať nový komentár

A ešte si overíme, či toto píše človek a nie robot.
Niektorí ľuda veria, že lietadlá rozprašujú chemikálie (a nemyslia tým práškovacie lietadlá).