Ako prinútiť Flash aby sa prehrával s priehľadným pozadím?
a tiež pridať ho aj do tagu embed takto
wmode="transparent"
A zemiačky sú v riadku.
Na vysokej škole som mal spolužiaka, ktorý bol nielen inteligentný ale aj veľmi pohotový, čo je skvelá kombinácia. Vedel trefne reagovať na rôzne situácie, ale na rozdiel odomňa, ktorému napadne dobrá replika alebo argument väčšinou keď zaspávam, on ich strieľal od boku na počkanie a presne. Na jeden z nich som si spomenul aj nedávno, keď antisemita, neonacista a extrémista Bombic získal od súdu neodkladné opatrenie, že Denník N ho nemôže označovať na antisemitu, neonacistu a extrémistu.
a tiež pridať ho aj do tagu embed takto
wmode="transparent"
A zemiačky sú v riadku.
Včera, 8. októbra som sa pred večerom pobral zahrať dve pesničky na vernisáž jednej výstavy v našom kultúrnom dome. Bola to zaujímavá výstava, pretože na nej prezentovali svoje diela miestni lekári a bol som teda aj celkom zvedavý.
Zoznam udalostí (Events) na Facebooku je pre mňa v 99% prípadov zoznamom akcií na ktoré sa v živote nedostanem, keďže ich autori, moji kamaráti a známi, sú roztrúsení doslova po celom svete. Takže ma veľmi potešilo keď som v tom zozname objavil koncert kamaráta Števa Šantu a jeho skupiny Ostrov. Konal sa v Poprade, čo je vzdialenosť ktorú by som mal býval byť schopný prejsť na bicykli. Prešiel? Čítajte.
Esemesky zdarma je modla dnešných pubescentov. Kam sa človek pozrie, všade existujú odkazy a návody na zaručene funkčné odosielanie krátkych textových správ zadarmo a to dokonca do všetkých sietí (aj v rámci EÚ). Čo je, samozrejme, blbosť. Každému inteligentnému človeku je predsa nad slnko jasnejšie, že žiaden taký návod nemôže fungovať - aspoň nie donekonečna. Na Facebooku už dokonca existuje skupina združujúca ľudí, ktorí chcú aby boli sms zadarmo. Na tom by nebolo nič zlé, ja by som napríklad chcel aby boli zadarmo letenky. Lenže na rozdiel od mnohých si uvedomujem, že to tak nemôže byť, pretože je to služba ako každá iná, ktorú v konečnom dôsledku musí vždy niekto zaplatiť.
So železnou pravidelnosťou uverejňujem každý rok zhruba v týchto dňoch optimisticky až pateticky ladený článok o tom, ako skvele mi bolo na Pohode. Už na trenčianskom letisku mi napadajú veci ktoré opíšem a spôsoby akými to spravím.
Mladá poétka vstúpi do čajovne
zhlboka sa nadýchne vzduchu zahusteného santálového dreva
zľahka sa usmeje
a s prekríženými nohami spočinie na svojom obľúbenom mieste
na matraci
na zemi.
Nikdy nie na stoličke za stolom pretože tam by sa jej vlasy nedotýkali zeme.
Bazový sirup je najlepší sirup aký poznám. Neviem či je možné ho aj kúpiť bežne v obchode, pretože som vždy pil iba domáci, poctivo vyrobený z kvetov bazy. Ale aj keby sa kúpiť dal asi by nikdy nechutil a nevoňal tak dobre. Preto som si tento rok povedal že by som sa ho už mal naučiť robiť.
Ešte pred Paľovým vystúpením v našej čajovni ma on sám požiadal či by som recipročne neprišiel zahrať pár svojich piesní aj na na bratislavský krst jeho knihy Coffee Stories alebo Deň ako každý iný. Jasné, že prišiel.