Vyhlásenie poroty súťaže Literárny Kežmarok

Na sociálnych sieťach sa objavilo stanovisko poroty najstaršej literárnej súťaže na Slovensku. Myslím si, že ide o dôsledok normalizácie, ktorá sa s príchodom novej vlády plíživo šíri po kultúrnych ustanovizniach po celom Slovensku.

Vyhlásenie porotcov a porotkýň súťaže Literárny Kežmarok: Nesúhlasíme s postupom mesta a odstupujeme

Literárny Kežmarok je najstaršou celoslovenskou literárnou súťažou a prečkal množstvo dramatických zmien. Ako ocenení súťažiaci, hostia programu, porotcovia a porotkyne sme so súťažou aj s mestom Kežmarok spätí už dlhé roky a uvedomujeme si, koľko odbornej práce je za organizáciou takýchto projektov a aký dosah má súťaž Literárny Kežmarok na talentované deti, ich rodičov, učiteľov, ale aj obyvateľov mesta.

Preto sledujeme organizačné a personálne zmeny, ktoré sa týkajú ľudí, vďaka ktorým si táto literárna súťaž získala vysoký kredit a naštartovala k literárnej tvorbe stovky detí po celom Slovensku.

Boris Švirloch a Beáta Oravcová dlhé roky obohacovali kultúru Kežmarku svojím zanietením, skúsenosťami aj vysokou profesionalitou. Podľa zverejnených informácií obaja skončili na svojich pozíciách zo dňa na deň práve pre svoje trvanie na objektivite a profesionalite, zjednodušene povedané, z politických a ideologických dôvodov. Boris Švirloch okrem iného viac ako trinásť rokov viedol Filmový klub, Beáta Oravcová pracovala pätnásť rokov pre mesto a v spravodajskej Kežmarskej televízii, ktorá tiež po devätnástich rokoch vysielania končí.

Ako porotcovia a porotkyne si uvedomujeme aké ťažké je zachovať objektivitu a vyváženosť a zároveň rešpektovať slobodu tvorby. Veľmi citlivo vnímame snahu o akúkoľvek cenzúru a znevažovanie snáh o objektivitu či konštruktívnu kritiku. Byť objektívny a zároveň kritický je podmienkou našej práce v porote literárnej súťaže.

Po starostlivom zvážení sme sa preto rozhodli odstúpiť z pozícií porotcov a porotkýň Literárneho Kežmarku 2024 a nezúčastniť sa ani ďalších aktivít spojených so súťažou a vedením mesta.

V kultúre pracujeme dlhé roky a vnímame šíriaci sa naratív, že hodnotiť literatúru, viesť kino, organizovať kultúrne podujatie, vyberať obrazy na výstavu, písať odborné posudky, rozhodovať o osude národného parku môže ktokoľvek, skrátka, že si to nevyžaduje odbornosť. Že umelecké projekty, súťaže, galérie, kluby, organizácie pracujúce s deťmi môžu fungovať aj po neopodstatnenom vyhodení kľúčových odborníkov a že ich môže viesť ktokoľvek. Že odborníci si nezaslúžia úctu a vďačnosť a ani len rešpekt k základným právam zamestnancov. Že pluralita názorov a kritika nemá v orgánoch samosprávy a v kultúrnych inštitúciách, ktoré pod samosprávu a štát spadajú, miesto.

Vážime si každého jedného žiaka, žiačku, študentov, ktorí do súťaže zaslali svoje práce. Vážime si učiteľov a rodičov, ktorí s nimi pracujú a venujú sa niečomu, čo mnohí považujú za prežitok - literatúre. Vážime si pracovníčky a pracovníkov knižníc a všetkých kultúrnych inštitúcií v Kežmarku, ktorí na príprave tohto ojedinelého projektu participujú. Nechceme ohroziť samotnú súťaž.

Považujeme však za potrebné takýmto krokom vyjadriť nesúhlas s konaním mesta a solidaritu so všetkými odborníkmi a odborníčkami, pracovníkmi a pracovníčkami nielen kultúrnych inštitúcií v Kežmarku ale aj ďalších múzeí, galérií, či národných parkov, ktorí boli po zmene vlády bezdôvodne vyhodení zo svojich pozícií.

  • Monika Kompaníková
  • Zbyňo Džadoň
  • Tamara Šimončíková Heribanová
  • Valentín Šefčík
  • Jozef Brunclík
  • Július Belan

Pridať nový komentár

A ešte si overíme, či toto píše človek a nie robot.
Never hoaxom a odpovedz ako vzdelaný človek.
Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.