Mladá poétka vstúpi do čajovne
zhlboka sa nadýchne vzduchu zahusteného santálového dreva
zľahka sa usmeje
a s prekríženými nohami spočinie na svojom obľúbenom mieste
na matraci
na zemi.
Nikdy nie na stoličke za stolom pretože tam by sa jej vlasy nedotýkali zeme.
Pred našim domom ubúda z domu.
Každý deň z neho ťažká stavebná mechanizácia kus odkrojí.
Veľké žlté auto s dlhým nožom kradne izbám steny
na ktorých možno kedysi viseli plagáty filmových hviezd,
spevákov legendárnych rockových skupín,
erotických symbolov 80-tych rokov
a určite i fotka niekoho milej.
Kradne domu izby
ktorým ich obyvatelia svojou prítomnosťou dali zmysel.
I keď - možno boli občas niektoré tak napäto tiché ako dnes.
To keď sa muž vrátil z firemnej akcie omnoho neskôr
ako sľúbil svojej žene a ona by mu to aj chcela vyčítať
ale už na to nemá síl.
Tak si šla radšej zapáliť na balkón.