fámy

Zabudnime na metaforu o variacej (sa) žabe, dobre?

Naša generácia (a generácie po nás) si okrem masívneho využívania IT technológií vydobyli aj iné veci - napríklad sme sa spontánne dohodli, že nežehlíme. Taktiež že je úplne ok nosiť dve rozdielne ponožky. No a jednou z ďalších spoločných aktivít by mohlo byť, že konečne prestaneme používať metaforu o variacej sa žabe. Do motivačnej literatúry dobré, ale ináč je to hlúposť.

Celý článok →

Nerobte z pštrosov somárov a z kačiek nadprirodzené bytosti!

Musím sa hneď na úvod priznať, že aj ja som takmer veril tým hlúpostiam čo o pštrosoch kolujú. Teda že v ohrození schovávajú hlavu do piesku, mysliac si, že keď nevidia, nie sú videní. Ale keď som si skúšal predstaviť ako chudák vták, bez pomoci čohosi ako rúk, čeliac smrteľnému nebezpečenstvu skúša zobákom vyhĺbiť v piesku jamu dostatočne veľkú na to, aby tam schoval hlavu aspoň po úroveň očí, pochyboval som. Navyše - veď teoreticky stačilo oči zavrieť alebo sa pozerať niekam inam. Toto by vyriešilo aj otázku času, ktorého je väčšinou v nebezpečenstve minimum a stráviť posledné chvíle života beznádejným hrabaním sa v piesku nie je žiadna výhra.

Celý článok →
Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.