Naša generácia (a generácie po nás) si okrem masívneho využívania IT technológií vydobyli aj iné veci - napríklad sme sa spontánne dohodli, že nežehlíme. Taktiež že je úplne ok nosiť dve rozdielne ponožky. No a jednou z ďalších spoločných aktivít by mohlo byť, že konečne prestaneme používať metaforu o variacej sa žabe. Do motivačnej literatúry dobré, ale ináč je to hlúposť.
Ak ste túto metaforu ešte nikdy nepočuli, okamžite prestaňte čítať a choďte robiť niečo užitočnejšie. Napríklad choďte niekomu povedať, že pštrosy si nepchajú hlavu do piesku. Nepotrebujete to vedieť. Ale keďže ste ma neposlúchli a čítate ďalej, tuto to je: Hovorí sa, že človek ťažšie spozoruje pomalú zmenu, než náhly obrat. A prirovnáva sa to ku žabe, ktorá ak sa nachádza vo vode a tá sa pomaly zohrieva, nakoniec sa uvarí. Ak ale žabu hodíme do vriacej vody, vyskočí.
No a to nie je pravda. Podľa moderných biológov studenokrvné živočíchy prirodzene prispôsobujú polohu vonkajšej teplote, takže pri postupnom ohrievaní vody by žaba včas vyskočila. Naopak - ak by ste ju hodili do vriacej vody, prakticky okamžite by bolo po nej.
Pár zdrojov:
Pridať nový komentár