Pohostinnosť cudzincov
S McEwanom je to tak, že ma vtiahne do knihy. Jeho opisy a pomalé, vláčne rozbehy ma pohltia a ja cítim, akoby som po tých uliciach, po ktorých korzujú postavy z jeho novely, chodil ja sám. Počujem klopkanie opätkov na mačacích hlavách, cítim vôňu morskej vody, teplo letného večera, bzukot dotieravého hmyzu a na jazyku mám chuť nápojov, ktoré jeho postavy popíjajú.