Ian McEwan

Ian McEwan je renomovaný britský spisovateľ, známy svojimi psychologicky prepracovanými a často provokatívnymi dielami. Narodil sa 21. júna 1948 v Aldershote, Hampshire, v Anglicku. Je absolventom University of Sussex a University of East Anglia, kde študoval anglickú literatúru a tvorivé písanie. Jeho literárny talent bol viditeľný už v raných štádiách jeho kariéry, čoho dôkazom sú jeho prvé zbierky poviedok Prvá láska, posledné pomazanie (First Love, Last Rites, 1975) a In Between the Sheets (1978).

Medzi jeho najznámejšie romány patria Betónová záhrada (The Cement Garden, 1978), Cudzí ľudia (The Comfort of Stranges, 1981), Pokánie (Atonement, 2001) a Amsterdam (1998), za ktorý získal Bookerovu cenu. McEwanove diela sa často zaoberajú temnými a zložitými témami, vrátane morálky, psychologického napätia a medzľudských vzťahov. Betónová záhrada a Pokánie sa dočkali aj filmového spracovania.

V ostatnom, rozsahom jeho najväčšom románe Hodiny (Lessons, 2022) rozpráva bohatý príbeh, ktorý obsahuje mnoho autobiografických prvkov.

McEwan je tiež známy svojím precíznym a detailným štýlom písania, ktorý kombinuje literárnu eleganciu s hlbokým psychologickým vhľadom. Jeho práca bola ocenená mnohými literárnymi cenami a jeho diela boli preložené do mnohých jazykov, čím si získal medzinárodnú popularitu. Okrem románov a poviedok McEwan napísal aj niekoľko filmových scenárov a divadelných hier. Jeho literárna kariéra je bohatá a rozmanitá, čo ho radí medzi najvýznamnejších súčasných britských autorov.

Ian McEwan je nielen obľúbený medzi čitateľmi, ale aj kriticky uznávaný pre svoje schopnosti ponárať sa do ľudskej psychiky a prinášať príbehy, ktoré sú zároveň dojemné aj myšlienkovo provokatívne.

Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.