Prečo čítať papierové noviny?

Pridal/a petiar dňa

Asi pred rokom som si, z čírej nostalgie (a možno v tom bola aj nejaká marketingová akcia) predplatil k zvyčajným digitálnym službám môjho obľúbeného mediálneho domu aj papierové noviny. Stálo ma to len o málo viac než digitálne predplatné a hlavne som sa tešil na ten rituál, ako si budem každé ráno nachádzať čerstvú dávku publicistiky rovno pred dverami. Keď noviny začali chodiť, zistil som dve veci: a) poštárka k nám chodí až okolo obeda, b) noviny sa poctivo pokúša natlačiť do schránky bez ohľadu na to, ako veľmi je plná.

Rituál sa teda zmenil a ja už dnes aj viem prečo.

Väčšia pozornosť

Prečo čítame knihy? Áno, lebo zážitok a vzdelanie, ale v dnešnej roztiktokovanej, reelskami nadopamínovanej dobe je veľmi dôležité (ale fakt veľmi) stále si trénovať pozornosť. Krátky šplech na sociálnej sieti je niečo úplne iné ako celostránkový rozhovor v novinách. Noviny navyše neobsahujú odkazy na iné články, notifikácie alebo neustále aktualizovaný obsah. Majú prirodzený začiatok a koniec a tým podporujú sústredené čítanie a dlhšie udržanie pozornosti.

Redakčný výber je viac ako algoritmus

Dozviem sa tak aj veci, ktoré by som sám nehľadal.

Na internete sa k informáciám dostávam cez algoritmy sociálnych sietí, marketing, odporúčania. Výsledok: často čítam to, čo mi len niekto “potiahne popod fúz” alebo odporučí. Stávam sa teda zajatcom vlastnej bubliny.

Vydanie novín je redakčným výberom a výber robia ľudia, ktorí zaň nesú zodpovednosť, nie algoritmus, ktorému ide o kliky.

Som “ten s novinami”

Ak o to stojíte, je to celkom výrazný prvok extravagancie. Čakám s ostatnými rodičmi pred školou deti a poviem vám - mobil má v ruke každý. Noviny len ja. Len pozor na počasie - najmä ak je veterno, odporúčam radšej hrubú knihu. Stále budete dosť extravagantný.

Výhody to má aj v domácnosti. Dcéra sa túži stať maliarkou priamo na podlahe? Tato má noviny. Treba šúpať zemiaky? Na noviny, samozrejme. Zabaliť vec do krabice, aby sa nerozbila? Zase nás zachráni tato. A zvyšok? Za ten dostanú deti pochvalu pri zbere papiera. Verte mi - kopí sa to celkom rýchlo.

Ppoommaallyy

Ja mám takú osobnú (ale zďaleka nie len ja) afinitu k spomaľovaniu ako životnému štýlu. Internet nás naučil, že informácie máme hneď, z mobilu telefonujeme okamžite keď treba, Edupage nám oznámi známky nášho dieťaťa často ešte skôr ako ich vie ono samé. Nevieme čakať.

Noviny mi dajú tú príležitosť. Ráno (ok, tak na obed) som zvedavý, čo sa nové stalo vo svete. Mám dôvod nájsť si čas, spraviť kávu a namiesto toho, aby som sa prehrabával v útržkoch správ kdesi v internetovej džungli, oddýchnem si od monitora a sústredím sa na to hlavné.

Takže žiaden internet?

Ale áno. V priebehu dňa sa samozrejme ukážem kde-tu aj na sociálnej sieti a tak mi niektoré veci neuniknú ani keby som chcel. Navyše, ak chcem medzi kamarátmi nejaký článok z papierových novín zdieľať, musím ho najprv nájsť v internetovom vydaní. Papierové noviny sa dajú zdieľať len fyzicky. Na druhej strane - výstrižok z novín nalepený do zošita prežije dlhšie ako URL na webe. Že to už dnes nikto nerobí? Ste si istí?

Súvisiace knihy

Ak chcete vedieť viac o tom, ako (je potrebné) v dnešnej dobe spomaliť. Autor na to ide hlavne cez jedlo, ale nie výhradne. Ja som ku knižke mal nie najlepší komentár, ale myslím, že stojí za to - minimálne ako inšpirácia.

Pridať nový komentár

A ešte si overíme, či toto píše človek a nie robot.
Never hoaxom a odpovedz ako vzdelaný človek.
Súvisiace odkazy

Ak chcete vedieť viac o tom, ako (je potrebné) v dnešnej dobe spomaliť. Autor na to ide hlavne cez jedlo, ale nie výhradne. Ja som ku knižke mal nie najlepší komentár, ale myslím, že stojí za to - minimálne ako inšpirácia.

Zaujímavé odkazy

Martin M. Šimečka napísal pre Denník N výbornú recenziu knihy Tomáša Hudáka Amerikáni. Ako spisovateľ, veľmi pozorný čitateľ a najmä hĺbavý premýšľateľ v nej išiel pekne do hĺbky a je zaujímavé si to prečítať.

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.