Čo si pamätám, vždy som chodil na Svidovské sedlo z Liptovského Jána. Neviem už prečo - asi som tak išiel prvýkrát a mal som to tak zažité a to aj napriek tomu, že dojazd do Malužinej a potom šľapanie po hlavnej ceste okolo Kráľovej Lehoty až do Liptovského Hrádku nie je teda nič moc. Kvôli autám, myslím. Tento zvyk prelomila až súťaž Tour de Horný Liptov 2025, ktorej trasa viedla práve opačným smerom. A tak som si to teda dal aj na úvod sezóny.
Byť slušný nestačí je názov knihy, ktorá je rozhovorom Ľuby Lesnej s Miroslavom Kusým. Musím sa so značným zahanbením priznať, že meno Miroslava Kusého mi toho až donedávna veľmi nehovorilo.
1. október 2024 bol dátumom, na ktorý som čakal od 15. mája, kedy som si v predstihu úspešne zakúpil lístok na jeho koncert v rámci turné k albumu Luck and Strange. David Gilmour je môj najobľúbenejší hudobník a gitarista a tak sa začalo niekoľkomesačné tešenie.
Že pomaly, alebo skôr pomalosťou žijem, to už si všímam dosť dlho. Mám pocit, že to prišlo s pandémiou. Nechcem, aby to vyznelo neúctivo k množstvu jej obetí, ale ja som si tie opatrenia vlastne celkom užíval. Zrazu som si uvedomil, že do obchodu mi stačí chodiť omnoho menej, že prechádzky v prírode mi vyhovujú viac ako tep nákupných centier.
Dnes, 19. septembra som sa zúčastnil na proteste na podporu Kultúrneho štrajku v Liptovskom Mikuláši a organizátori (Diera do sveta) mi dali takú poctu že som tam bol nielen ako hosť, ale aj ako rečník. Bolo to prvýkrát čo som hovoril na podobnej akcii a tak som sa s tým dosť natrápil. Ohlasy boli fajn, tak vám to dám aj sem.
Disclaimer: nie som výživový poradca, nie som lekár, nie som aktívny športovec, nie som našťastie ani podvodník, ktorý vám ide predávať zázračný prípravok na okamžité schudnutie bez námahy. Taký neexistuje, preto tento disclaimer. Ale aj tak sa mi tento rok podarilo schudnúť takmer 10 kg za približne tri mesiace. Boli za tým tri veci - alkohol, strava a cvičenie.
Oficiálny názov tohto rekreačného zariadenia je Kurinec - Zelená voda, tak o nej píšu na oficiálnych stránkach mesta Rimavská Sobota, v katastri ktorého sa nachádza.
S McEwanom je to tak, že ma vtiahne do knihy. Jeho opisy a pomalé, vláčne rozbehy ma pohltia a ja cítim, akoby som po tých uliciach, po ktorých korzujú postavy z jeho novely, chodil ja sám. Počujem klopkanie opätkov na mačacích hlavách, cítim vôňu morskej vody, teplo letného večera, bzukot dotieravého hmyzu a na jazyku mám chuť nápojov, ktoré jeho postavy popíjajú.
Mojou osobnou bránou do sveta Ian McEwana bola kniha a film Betónová záhrada. Po niekoľkých ďalších dielach som si uvedomil, že som to bolo niečo ako krst ohňom - to "najhoršie" (alebo to "najlepšie") som už mal za sebou.
Ráno, hneď po zobudení pozerám von. Užívam si tú chvíľu, keď som sa zobudil skôr ako deti a tak mám trochu času pre seba. Črtá sa horúci letný deň ale na lazoch Rohoznej sa ešte prevaľuje hmla. V tomto kraji to nie je nič nezvyčajné, ako som sa už za tie tri roky, čo sem chodíme, naučil. Domáce zvieratá sú už, samozrejme, hore.
K tejto knihe som sa dostal vďaka knihe Terezy Matějčkovej, o ktorej som tu už písal. "Homo Faber" je útly román švajčiarskeho autora Maxa Frischa, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1957. Je považovaný za jednu z najvýznamnejších kníh 20.