Asi najznámejší Orwellov román som dlho obchádzal a asi som sa mu aj podvedome vyhýbal. Pripadalo mi, že je to taký Karel Kryl medzi knihami - časom sa jeho odkaz rozmazal v rôznych interpretáciách natoľko, že už si ho privlastnil kde-kto, často dokonca priaznivci úplne opačných ideových táborov (čo vyvrcholilo, keď si symboliku čísla 1984 skúšal chvíľu využiť aj neonacista Marián Kotleba). Nakoniec ma k tejto knižke posunula iná literatúra. Milan Šimečka napísal onehdá spoločne so svojim priateľom Miroslavom Kusým esej, ktorá sa volá Veľký brat a Veľká sestra, v ktorej sa zamýšľajú nad rozdielom medzi stalinským a reálnym socializmom. Ten prvý je v tejto eseji reprezentovaný Veľkým bratom z Orwella, druhý Veľkou sestrou z Kesseyho románu Bol som dlho preč (Prelet nad kukučím hniezdom). Kesseyho som čítal niekoľkokrát tak aby som si pripravil pôdu pre ponor do Šimečkovho diela, siahol som nakoniec aj po Orwellovi.
Darčeky rozbalené, žalúdok plný, svetielka na stromčeku blikajú a ja usadám so súdruhom Winstonom do svojho čitateľského kresla aby som vkĺzol do tejto prefláknutej Orwellovskej dystópie. Očakávam absurdity fungovania totalitného režimu a už po pár stranách zisťujem, že by bolo chybou premýšľať o diele len ako o kritike socializmu alebo nacizmu, čomu ľudia často a radi prepadajú. Máme tu moc, propagandu, manipuláciu pravdy (na Ministerstve pravdy, samozrejme), teda veci, ktoré sa môžu objaviť (a aj sa objavujú) aj v demokratických režimoch. Aj tak však stále cítim, že je to zhruba to, čo som aj očakával, ale jazyk autora je veľmi lepkavý, číta sa to dobre. Knižka je rozdelená na menšie kapitoly, ktoré vytvárajú pocit rýchleho sledu udalostí.
V jednom momente ma ale autor úplne šokuje - to keď na papieriku nenápadne posunutom Winstonovi, na ktorom by som čakal akékoľvek posolstvo alebo odkaz pro- alebo proti- režimného charakteru, je jednoduché, ale o to výraznejšie: Ľúbim ťa. Od tohto momentu už nič nie je ako bolo a zdá sa, že román nadobudne ľúbostný charakter. To sa ale iba zdá, pretože mám pocit, že vzťah medzi Winstonom a Júliou autor len využil na to, aby ešte viac vedel vykresliť všetky nechutnosti, s ktorými sa človek žijúci v Oceánii musí potýkať keď chce rozvíjať takú ináč úplne normálnu vec ako je milostný vzťah medzi dvoma ľuďmi. Skryté miestečko na lúke so spevom drozda je síce romantika ako vyšitá, pokiaľ nie je dôvodom to, že tu nie je žiaden mikrofón ani televízia. Za ruku sa na verejnosti môžu chytiť len ak to nikto nevidí. Napríklad v dave ľudí sledujúcich transport vojnových zajatcov.
Otočiť sa a zahľadieť sa na ňu, to by bolo nepredstaviteľné bláznovstvo. A tak so spojenými prstami, nevidení v tlačenici tiel, uprene hľadeli pred seba a namiesto očí dievčaťa boli to oči postaršieho zajatca, ktoré spod chuchvalca vlasov žalostne civeli na Winstona.
Oboch spájala revolta voči systému, voči Strane. Júlia ju využívala na svoj osobný prospech - na to aby sa mohla stretávať s milencom alebo načierno získavať skutočný cukor, kávu a cigarety, na rozdiel od nepodarkov, ktoré Strana servírovala občanom. "Si síce rebelantka, ale len od pása nadol.", reaguje v jednom momente Winston. Jeho ciele boli vyššie - mal skutočný záujem o to, aby sa systém zmenil. Obaja si však uvedomovali, že v situácii, v akej sa ocitli, sú mŕtvi a je to len otázka času.
Dnes však človek nemôže mať čistú lásku alebo čistú zmyselnosť. Nijaký cit nie je čistý, pretože všetko je zmiešané so strachom a nenávisťou. Ich objatie bolo zápasom, orgazmus - víťazstvom. Bol to úder zasadený Strane. Bol to politický akt.
Predtým, ako dielo dospeje k nevyhnutnému koncu, teda ešte predtým ako Winstona a Júliu zatknú a podrobia brutálnemu mučeniu (fun fact - v rámci mučenia dostane Winston aj elektrošoky, presne také ako McMurphy, jeho kolega - vzdorovateľ z románu Bol som dlho preč), sa ako príslušníci Bratstva dostanú ku Goldsteinovej knihe, ktorá má odhaľovať systém fungovania Strany. Toto sprisahanie je však len dobre nafingovaná pasca. Udá ich pán Charrington, ktorý dvojici prenajíma útulnú izbu nad svojim obchodom so starožitnosťami ako hniezdočko lásky. Práve v tejto izbe sú milenci prichytení Ideopolíciou a zatknutí. Literárne veľmi pekným momentom je to, ako počas zatýkania ktosi na márne kúsky rozbije sklenené ťažidlo, ktoré bolo symbolom ich lásky. Obsahovalo zaliaty malý ružový koral a Winston ho kúpil práve v obchode pána Charringtona.
Román obsahuje množstvo zaujímavých a zamysleniahodných teórií, preto by bolo veľmi zjednodušujúce devalvovať ho len na kritiku totality. Venuje sa aj otázkam psychológie a vykresľuje mechanizmus prispôsobovania sa utláčateľským systémom, strach, lojalitu a zradu. Samotný pojem Veľký brat (Big Brother) by bolo nesprávne zúžiť len na totalitárnu, až tyranskú entitu, pretože predstavuje aj kult osobnosti a mechanizmy, ktorými sa spoločnosti nechávajú kontrolovať cez lásku k autoritám či strach pred nimi. Nepriateľom štátu pritom nie sú len osoby, ktoré sa odmietajú podriadiť, ale napríklad aj pravda ako taká. Winston sám je úradníkom na Ministerstve pravdy a jeho prácou je upravovať realitu tak, aby vyhovovala Strane.
Kľúčový je koncept newspeaku, ktorý sa, žiaľ, často interpretuje len ako obmedzenie slovnej zásoby. Jazyk ale ovplyvňuje aj spôsob akým myslíme a vnímame svet a jeho manipuláciou vieme kontrolovať myslenie, čo môže viesť napríklad k niečomu ako je crimestop - schopnosť inštinktívne sa zháčiť pred každou "nesprávnou" myšlienkou. Nie slovom, vetou. Myšlienkou!
V konečnom dôsledku dosiahneme stav, keď ideozločin nebude vôbec možný, nebudú totiž jestvovať slová, ktoré by ho mohli vyjadriť. ... Rok po roku bude menej a menej slov a rozsah vedomia sa vždy o niečo zmenší.
Doublethink, ako prezentovanie dvoch protichodných téz s ním úzko súvisí a tiež predstavuje jeden z nástrojov vládnutia Strany. Ministerstvo pravdy má za úlohu manipuláciu faktov, Ministerstvo mieru zabezpečuje mier prostredníctvom nikdy nekončiacej vojny, Ministerstvo lásky riadi dohľad a represiu, organizuje Týždeň nenávisti a mučenie a "prevýchovu" disidentov a Ministerstvo hojnosti vytvára ilúziu bohatstva, hoci ľudia žijú v biede.
...tajomstvo vládnutia spočíva v umení spájať vieru vo vlastnú neomylnosť so schopnosťou poučiť sa z minulých chýb.
Winstonova snaha o individuálnu slobodu nemá happy end. Orwell ju neprezentuje ako ako ideál, ktorý sa dá dosiahnuť boji proti štátu. Skôr sa zaoberá tým, čo sa stane, keď štát úplne potlačí schopnosť jednotlivca vidieť svet inak, než ako ho určuje štát. Jeho zničenie slobody ide až do takej miery, že Winston už dokáže snívať len o podriadenosti moci.
Tento román bol prvýkrát preložený do slovenčiny ako samizdat. Prekladala ho Eva Šimečková s manželom Milanom Šimečkom a preklad dokončili v roku 1984.
Pridať nový komentár