Pred našim domom ubúda z domu.
Každý deň z neho ťažká stavebná mechanizácia kus odkrojí.
Veľké žlté auto s dlhým nožom kradne izbám steny
na ktorých možno kedysi viseli plagáty filmových hviezd,
spevákov legendárnych rockových skupín,
erotických symbolov 80-tych rokov
a určite i fotka niekoho milej.
Kradne domu izby
ktorým ich obyvatelia svojou prítomnosťou dali zmysel.
I keď - možno boli občas niektoré tak napäto tiché ako dnes.
To keď sa muž vrátil z firemnej akcie omnoho neskôr
ako sľúbil svojej žene a ona by mu to aj chcela vyčítať
ale už na to nemá síl.
Tak si šla radšej zapáliť na balkón.
Pred našim domom ubúda z domu.
Obludný stroj preniká do múrov ako nôž do masla,
s tým rozdielom, že pri príprave raňajok zvyčajne nenarobíme taký rachot.
Svalnatí muži v montérkach s logom stavebnej firmy na chrbte
celý areál oplotili
aby sa pri krájaní domu nezranil nik z okoloidúcich
ale hlavne to urobili preto
aby na ten plot mohli dať veľkú ceduľu s nápisom
DEMOLÁCIA.
(Je tam dokonca aj telefónne číslo, ak by ste náhodou potrebovali niečo odkrojiť)
Logicky mi z toho vychádza, že ubúdanie má rozličné akustické prejavy. Ubúdanie masla je takmer nepočuteľné.
Ubúdanie času má zvuk kukučkových hodín v kuchyni u mojej babky
a ubúdanie spomienok schovaných medzi múrmi by mohlo byť najhlučnejšie.
Lenže pred našim domom teraz ubúda z domu
a ja som okoloidúci.
Vlastne nejdem - stojím a fajčím, ale nemôže sa mi prihodiť žiadny úraz,
pretože stroj takto neskoro večer nepracuje.
Keď dofajčím, vojdem do obchodu aby som kúpil cigarety
a dve fľaše coca-coly k tej pizzi, čo som pred chvíľou objednal po telefóne.
Po ceste domov si ale ešte odpíšem to telefónne číslo,
ak by nám ju náhodou priniesli
nepokrájanú.
Pridať nový komentár