O histórii na území dnešného Slovenska počas druhej svetovej vojny panujú v spoločnosti mnohé mýty, “láskavé fikcie” či dokonca romantizujúce predstavy o popredných predstaviteľoch Slovenského štátu. Dejiny si zvykneme rozprávať väčšinou z pozície autorít a centier, v ktorých vznikali rozhodnutia vedúce k historickým udalostiam a máme tak pocit, že sa dejú mimo nás. Hana Kubátová však vo svojej knihe Kde líšky dávajú dobrú noc volí úplne opačný prístup a odkrýva mechanizmus vzniku a priebehu holokaustu na Slovensku tak, že nám ho približuje ako náš, osobný príbeh.
Netuším už ako som sa k tejto knihe dostal, ale najpravdepodobnejšie asi preto, že som v titulke narazil na slová ako "Trump" a "postpravdový" a určite hlavne "cesta ven z chaosu". Pretože to tretie je presne to, čo potrebujeme vedieť v chaose, ktorý spôsobili (nie výlučne, ale aj) tie prvé dve spomenuté veci a osoby.
Na sklonku roka 2025 prišiel, pre mňa osobne dosť potichu, do kín film Potopa.
Nathan Hill sa vrátil po siedmich rokoch od svojho oceňovaného debutu The Nix a priniesol román, ktorý mnohí kritici označili za jedno z najlepších diel súčasnej americkej literatúry.
Poslanec Bartek dnes povedal poslancovi Františkovi Mikloškovi, že (František Mikloško) nesiaha Vladimírovi Mečiarovi ani po členky.
Dalo by sa to napísať napríklad takto: Bol tam taký hostinec a všelijakí ľudia ako maliar, ktorý maľoval more bielou na biele plátno a potom týpek, ktorý píše Encyklopédiu hraníc, dievča, ktoré sa liečilo zo strachu zo života a žena, ktorá sa liečila z nevery, potom nejaké deti a zrazu sa to celé prehupslo na takú plť a tam sa diali strašné veci ale nakoniec sa to celé rozplietlo, vysvetlil
"Podľa výskumov Globsecu približne 50 percent Slovákov verí prokremeľskej propagande v tom, kto môže za vojnu proti Ukrajine. Toto číslo je najvyššie v strednej Európe."
Tomáša poznám už celkom dlho a viem o mnohých jeho aktivitách, ale keď som sa dozvedel, že napísal knihu o slovenských imigrantoch v USA, prekvapilo ma to. Ani nie tak tým, že napísal knihu, to beriem ako prirodzené vyústenie jeho scénaristických kvalít.
S blížiacim sa 17. novembrom som nejako intuitívne cítil potrebu prečítať si aj niečo od jedného z jeho hlavných protagonistov (a ako vtipne hovoria Cimrmani: obľúbeného disidenta) Václava Havla.
Ale nie, nebojte sa, neprepadol som tej zvláštnej vášni každý víkend nosiť domov koše plné dubákov a potom tráviť celé víkendy krájaním a sušením. Hoci občas pri prechádzke v lese pod nejaký strom pozriem a niekedy mám aj šťastie aby bolo aspoň do vianočnej kapustnice.
Občas ma život zavedie do končín okolo Handlovej a tak som si nedávno hľadal zaujímavé trasy na bicyklovanie, nech to tu trochu preskúmam. Vďaka výbornému webu Bajkom k tajchom, ktorý, ak som to dobre zistil, prevádzkuje občianske združenie rovnakého mena, som získal prístup hneď k niekoľkým pekným trasám.