Kniha Súmrak demokracie bola jednou z prvých, vďaka ktorej som sa stretol s problematikou nástupov autokracií, so "zvodným lákadlom autoritárstva", ktorému podľahlo už mnoho politikov a to naprieč kontinentmi, politickými systémami či bohatosťou tej ktorej krajiny. Po niekoľkých ďalších, z ktorých najviac asi vyčnievajú práce Moisésa Naíma a Gideona Rachmana som si kládol otázku čo ešte môže ďalšia kniha k tejto problematike priniesť? Keďže je ale Anne Applebaum autoritou v oblasti moderných dejín, vedel som, že si prečítam niečo nové.
Keď som si kládol tú nedôverčivú otázku, zabudol som na jeden dôležitý fakt. Že svet a politické prúdy sú v neustálom pohybe a titul Súmrak demokracie vyšiel pred takmer 5 rokmi. To "nové" teda priniesla doba, Anne Applebaumovej to stačilo iba opísať. A to ona vie veľmi dobre. Text je pútavé rozprávanie zážitkov, rozhovorov, rôznych viac či menej známych udalostí vo svete a ponorov do neďalekej histórie.
Sovietski vodcovia tiež klamali, ale snažili sa, aby ich klamstvá vyzerali reálne. Keď ich niekto obvinil z klamstva, hnevali sa ako Chruščov v OSN a v reakcii na to vyrábali falošné "dôkazy" alebo protiargumenty. V Putinovom Rusku, Asadovej Sýrii alebo Madurovej Venezuele politici a televízne osobnosti často hrajú inú hru. Neustále, nehorázne a bezočivo klamú. Ale keď ich odhalia, neobťažujú sa to vyvracať. [...] Niekedy nejde o to, aby ľudia uverili lži, ale aby sa klamára báli.
Na pozadí tohto textu potom opisuje to, o čom je hlavná myšlienka tejto knihy - až desivá peviazanosť všetkých štruktúr a úrovní totalitárskych režimov - vojsko, polícia, kleptokracia ale i odborníci na informačné technológie, sledovanie, či dezinformácie a ich šírenie. Skorumpované spoločnosti v jednej diktatúre robia biznis so skorumpovanými spoločnosťami v druhej. Preto aj názov Autokracia, s.r.o. ktorý pôvodne pochádza z rozhovoru s demokratickým aktivistom Srđom Popovićom.
Autokracie navzájom sledujú svoje porážky a víťazstvá a koordinujú svoje vlastné kroky tak, aby vytvorili čo najväčší chaos.
V rámci tohto chaosu už autokracie opúšťajú aj také piliere humanizmu ako sú základné ľudské práva, ukotvené napríklad v Charte OSN. "Keď niekto cituje slávnu vetu z článku I deklarácie OSN (Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach), autoritárski obhajcovia suverenity odmietajú takýto jazyk ako dôkaz západného imperializmu." Kam to eskaloval Putin vieme všetci, Čína sa snaží zmeniť spôsob akým diplomati hovoria o OSN a snaží sa pretlačiť pojmy ako "vzájomný rešpekt" (aby nikto nemohol kritizovať nikoho iného) alebo nahradiť ľudské práva slovnými spojeniami ako "obojstranne výhodná spolupráca".
Napriek tomu, tvrdí Applebaum, nejde o novú studenú vojnu a svet sa už nedá jednoducho rozdeliť na biele a čierne, východ a západ. Existujú autokratické režimy, ktoré majú záujem spolupracovť a dodržiavať Chartu OSN a medzinárodné právo. V mnohých totalitných režimoch existujú silné prodemokratické hnutia a preto by sme nemali byť vo "vojne s Čínou", ale vo vojne proti autokratickému správaniu.
Applebaum tiež kritizuje alibizmus ("pozeranie sa niekam inam") demokratických režimov, ktoré nemali alebo nemajú problém obchodovať s autoritárskymi krajinami. V prípade Nemecka, ktoré v zmysle pojmu Wandel durch Handel verilo, že prostredníctvom obchodovania s autoritárskymi režimami je možné vyvolať tlak na demokraciu a tým na zmenu politického systému mohlo ísť len o naivitu. Ako to skončilo sme zistili napríklad keď sme sa spoliehali na ruský plyn alebo obchodné vzťahy s Čínou, ktoré sú stále viac a viac ovyplvnené dezinformáciami. Veľkou "dierou", ktorú autokracie zneužívajú sú aj práčky peňazí cez daňové raje, cez ktoré si potom môžu oligarchovia ukladať svoje peniaze napríklad v európskych nehnuteľnostiach. Toto sú globálne hrozby, ktoré potrebujú prísny postoj.
Už nežijeme vo svete, v ktorom môžu veľmi bohatí ľudia obchodovať s autokratickými režimami, občas podporiť ich zahraničnopolitické ciele a zároveň obchodovať s americkou vládou alebo s európskymi vládami a požívať status a výsady občianstva a právnej ochrany na slobodných trhoch demokratického sveta. Je načase prinútiť ich, aby si vybrali.
Pri čítaní tohto typu literatúry sa človek neubráni projekcii do vlastnej krajiny, najmä ak je po ostatných voľbách tiež na ceste do autoritárskej čiernej diery. Bol som zvedavý, či v nejakom zozname vedľa Orbána, Putina a Bolsonara narazím aj na Fica a hoci menovite sa tak nestalo, medzi riadkami som ho vnímal neustále.
Putin môže vydávať príkazy na zabíjanie ľudí. Neliberálni lídri, ako López Obrador a Jarosław Kaczyński, líder poľskej strany Právo a spravodlivosť, jednoducho naženú nenávisť niečim smerom a čakajú, čo sa stane.
Záverečná kapitola ponúka niekoľko riešení, ktorými by sa tento trend presakovania autoritárov dal zmierniť, prípadne zastaviť. Som rád, že tam je, pretože ináč by táto kniha bola príliš veľkou depkou, takto je len veľkou depkou. Anne Applebaum je pútavou rozprávačkou a chvíľami máte pocit, že čítate akýsi napínavý špionážny román. O to nepríjemnejšie je precitnutie, že ide o opis reálií, ktoré všetci v súčasnej dobe žijeme. Je však veľmi dôležité že takéto knihy vznikajú a ešte dôležitejšie je ich čítať. Možno je načase rozlúčiť sa s naratívom o tom, ako nikto nevie, čo robia mocní tohto sveta, najmä ak sa tým už ani netaja a keď stále existujú skvelí autori, ktorí ich "myšlienky" a "postoje" vedia spísať takto dobre.
Pridať nový komentár