Na vysokej škole som mal spolužiaka, ktorý bol nielen inteligentný ale aj veľmi pohotový, čo je skvelá kombinácia. Vedel trefne reagovať na rôzne situácie, ale na rozdiel odomňa, ktorému napadne dobrá replika alebo argument väčšinou keď zaspávam, on ich strieľal od boku na počkanie a presne. Na jeden z nich som si spomenul aj nedávno, keď antisemita, neonacista a extrémista Bombic získal od súdu neodkladné opatrenie, že Denník N ho nemôže označovať na antisemitu, neonacistu a extrémistu.
Práve sme v aule Chemickotechnologickej fakulty dopisovali jednu z tých skúšok, kde sme mali počas troch hodín vypočítať tri príklady (a aj to poniektorí nestihli). No a keďže na nástenke príslušnej katedry už v tom momente viseli správne riešenia, chodili sme sa tam rovno po skúške pozrieť aby sme hneď vedeli, či sme to vypočítali dobre, alebo či pôjdeme na ďalší termín.
Tie výsledky neboli vždy obyčajné čísla, ale často pomerne komplikované výrazy. Pri troche snahy sa dali zapamätať, ale jednoduchšie bolo opísať si tie výsledky na malý zdrap papiera, písomku odovzdať a s tým papierikom si ísť overiť správnosť výpočtu. Nedalo sa to ani nijako zneužiť, napriek tomu raz jeden docent, dozerajúci na priebeh skúšky, upozornil spolužiačku: "Tie výsledky si nemôžete opisovať!" No a ako som naznačil v úvode - zatiaľčo my sme sa čudovali a snažili sa prísť na to prečo asi si to nemôžeme opisovať, spomínaný spolužiak zakontroval okamžite:
"A zapamätať si ich môžeme?"
Nádhera. V tej otázke je elegantne zhrnutá nezmyselnosť toho zákazu, nakoľko išlo len o praktické opatrenie na uľahčenie niečoho, čo sa vlastne nedá potlačiť nejakým zákazom. Ako taký vlastne potom slúžil len na demonštráciu moci. Navyše existovalo mnoho praktických spôsobov ako tento zákaz obísť (napadá mi napríklad zapamätať si tie výsledky aspoň na pár sekúnd čo vybehnem z auly a zapíšem si ich na papier hneď pri východe, už mimo dosahu skúšajúceho).
Záverom sa musím pochváliť, že niekedy viem pohotovo reagovať aj ja a nemusím čakať až do večera. Je to asi práve aj vďaka tomuto incidentu, pretože hneď ako som sa dočítal o tom neodkladnom opatrení, ktorým Denníku N zakázal antisemitu, neonacistu a extrémistu Bombica označovať za antisemitu, neonacistu a extrémistu, napadlo mi okamžite:
"A myslieť si to o ňom môžeme?"
Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva.
Pridať nový komentár