Z mojej poslednej návštevy na Slovensku som si, okrem iného, priniesol aj CD formácie, ktorú považujem za špičku v oblasti akustickej hudby (možno nielen) na Slovensku. Acoustic Colours dali o sebe prvýkrát vedieť začiatkom roku 2003, keď pomerne v tichosti vydali vo vydavateľstve Gnosis svoj prvý album Michal Vavro & Stano Palúch - Acoustic Colours. Keďže každý zo štvorice muzikantov, ktorá sa stretla na jeho nahrávaní (Michal Vavro, Stano Palúch, Luboš Novotný a Juraj Griglák) má veľa iných hudobných aktivít, ich koncertné vystupovanie bolo skôr sporadické a často v zmemenom personálnom, či nástrojovom obsadení. Preto ma príjemne prekvapilo, že vydaním ďalšieho albumu potvrdili, že sa nejednalo o jednorazový projekt. Dobro Luboša Novotného vystriedala rytmika Aidži Sabo a po štyroch rokoch je prostredníctvom vydavateľstva Velvet Music na svete Natural Fusion.
Keď som premýšľal ako by som voľne preložil názov albumu, jedným zo slovných spojení, ktoré mi napadlo bolo aj Prirodzené splynutie. Zdalo sa mi príliš "výpravné", ale keď som sa nad tým bližšie zamyslel, prišlo mi celkom vhodné. Táto hudba je naozaj splynutím toho, čo ponúkajú akustické hudobné nástroje, fantázia a inštrumentálne schopnosti hudobníkov a žánrové škatuľky.
Až na jeden tradicionál pochádzajú všetky skladby z autorskej dielne gitaristu Miša Vavra. Jedná sa vo všetkých prípadoch o inštrumentálne veci, ktoré sa striedaním hlavnej témy s improvizáciami najviac približujú k jazzu. Bolo by však príliš jednoduché a nesprávne odsúdiť túto hudbu k príslušenstvu k len jednej z mnohých žánrových priehradok, z ktorých v tomto prípade hudobníci čerpajú. Ich mená sa vyskytujú na nahrávkach najrôznejšieho druhu a práve táto všestrannosť robí z Acoustic Colours v mnohých smeroch unikátny projekt. Pôvodne údajne len melodické nápady (ako som sa kedysi dozvedel v rozhovore s Mišom Vavrom) pomohol Stano Palúch pretaviť do ozajstných skladieb. Pri pozornom počúvaní si naozaj všimneme, že prakticky každá z nich je postavená na silnom melodickom motíve, ktorý je následne za pomoci harmónií a bezchybnej rytmickej hry všetkých zúčastnených doslova poobracaný zo všetkých strán a rozvinutý tak, že si ťažko predstaviť nejaké hranice za ktoré sa už nedá ísť. Zatiaľčo úvodná stopa Big Fish hneď zo začiatku zaujme dravým a dynamickým nástupom, hneď po nej nasleduje voľnejšia, ale nie menej dynamická Behind, v ktorej mňa osobne najviac zaujal veľmi príjemný súzvuk gitary a huslí. I keď v booklete k albumu nie je uvedené, kto hrá na drumbľu v Streamer, predpokladám, že to bude Stano Palúch, ktorý tak dáva zadosť svojim koreňom na Kysuciach. Z pohľadu recenzenta a poslucháča je však omnoho zaujímavejšie to, že celá skladba sa razom mení v niečo, čo nápadne pripomína tradičnú írsku muziku.
Ako gitaristu ma, samozrejme, najviac uchvacuje Mišo Vavro svojou rýchlou a presnou hrou na gitaru. V súvislosti s ňou sa mi vždy v mysli vybaví jeden pekný príbeh, ktorý mi rozprával Stano Palúch. Je to príbeh o tom, ako si Mišo vyberal medzi dvoma gitarami. Nevediac sa rozhodnúť pre jednu z nich, donekonečna na nich striedavo hral a keď si už nevedel rady spýtal sa Stana, ktorá mu ako znie. Ten mu odpovedal jednoducho "Mne obe znejú ako Mišo Vavro.". Myslím, že toto o charakteristike jeho hry vypovie viac než jej opis na troch stranách.
Keď sme už pri tom Stanovi Palúchovi - je to nielen skvelý improvizátor, ktorý dokáže povymetať aj tie zajzapadnutejšie kúty akokoľvek komplikovaných harmónií, ale keď treba, poslušne sa stiahne do úzadia a kontrami podporuje rytmiku. Osobne mám pocit, že najbližšie sú mu skladby ako No. 35, kde je cítiť výrazná inšpirácia swingovou hudbou. Významný český hudobný kritik Jiří Moravský Brabec si v reportáži z krstu prvého albumu Acoustic Colours neodpustil poznámku, že na túto hru sa musí z hudobného neba s pôžitkom pozerať aj taký Stéphane Grappelli. Súhlasím s ním.
Juraj Griglák a Aidži Sabo svojou prítomnosťou v tomto projekte nedokázali nič viac ani nič menej ako to, že doň patria. I keď Juraj má sem-tam príležitosť vybočiť z basovej linky a prispieť melódii, spoločne drvivú väčšinu času držia skladby "pokope" a poskytujú priestor pre Miša a Stana. A robia to skvele. Možno práve toto je jedno zo splynutí, ktorých je na tejto nahrávke neúrekom a ktoré jej dali svoj názov. Ďalšími nech sú fúzie žánrové alebo tie tématické. V každom prípade Acoustic Colours zase natočili album, kde muzika plynie, veci prirodzene splývajú a zároveň si ponechávajú svoje nádherné tvary, z hudobníkov prehovára predovšetkým radosť a tá sa tesne pred mojimi ušami premení na nefalšovaný pôžitok.
Kvalitu zvuku som podvedome považoval za takú samozrejmú vec, že som sa o nej v tejto recenzii pôvodne úplne zabudol zmieniť. Nahrávalo sa v štúdiu SABIK u Petra Sabadoša a bola to dobrá voľba. Zvuk akustických nástrojov je zosnímaný tak verne, že mám niekedy pocit, že "Akustici" hrajú u mňa v obývačke. Čerešničkou na torte je veľmi vkusný artwork, ktorý vytvorila Lenka Javorská a dielo, ako som už spomenul, zavŕšilo vydavateľstvo Velvet Music, za čo mu patrí veľká vďaka. Ich webová stránka je síce pomerne strohá a neprehľadná, ale pravdepodobne prostredníctvom tohto formulára sa dá album objednať. Neváhajte.
Acoustic Colours: Natural Fusion, Velvet Music 2007 (Big Fish/Behind/Save Cat/Streamer/Way Back/Beal Less/No. 35/Escape/Niečo tu je)
Súvisiace odkazy:
Akustičtí Mistři
Michal Vavro & Stano Palúch - Acoustic Colours
Ešte raz k Acoustic Colours - rozhovor s Michalom Vavrom
Pridať nový komentár