Country muzika a social networking

Pridal/a petiar dňa

Pôvodne som si myslel, že sa celá záležitosť vysvetlí, dotyční ľudia si navzájom rozumne vysvetlia pohnútky svojho konania, ospravedlnia prípadné prešľapy a na konci sa ešte zasmejeme nad malichernosťou situácie. A čo sa to vlastne stalo? Totiž, nemenovaná slovenská country kapela si vytvorila profil na jednom zo social networking webov, ktorých sa s príchodom Web 2.0 (to je ten výraz čo nikto nevie čo znamená, ale všetci ho používajú na označenie toho) urodilo naozaj neúrekom. Áno, ja viem, že je to celkom normálne. Normálne ale určite nie je to, čo sa dialo potom. Ak by som to mal charakterizovať čo najstručnejšie, tak by som použil jednu z obľúbených viet z britského sitcomu Červený trpazlík: "Máme mezi sebou příšerný hovado."

Ako som už bol napísal - je celkom v poriadku vytvoriť si profil na týchto komunitných portáloch, je to dokonca veľmi užitočné, ale to si, s dovolením, nechám na iný článok. Teraz si poďme povedať, v čom je ten problém. Ja si myslím, že v prostoduchosti. Taký prostoduchý človek je v podstate dobrák, dar z nebies. Nie tak na internete. Tam totiž cíti nutkavú potrebu oznámiť na všetkých dostupných fórach a diskusiách, že jeho kapela má profil tam a tam a to tak, že publikuje len čistý link, odkaz. V internetovej praxi sa tomu hovorí komentárový spam a je to neprípustná forma zviditeľňovania sa, prakticky v ničom sa neodlišujúca od tradičného, e-mailového spamu. Vo svojej prostoduchosti však skupina zájde ešte ďalej - publikuje o tom článok na jednom zo slovenských portálov venujúcich sa aj country muzike. V rámci objektivity musím povedať, že som presvedčený o tom, že všetko toto sa dialo z čírej nevedomosti a s dobrým úmyslom. Čo by sa však stalo, keby sme každej skupine s vlastným profilom na onom komunitnom webe (a sú aj iné) venovali jeden článok? Pár mesiacov by sa nepísalo ničom inom. Dovolil som si teda v tomto smere veľmi jemnú, decentnú, ironickú poznámku. Inteligentný čitateľ sa teraz určite dovtípi, že tá poznámka nebola vlastne vôbec smerovaná na onú country skupinu, ale na folk a country portál, ktorý informáciu uverejnil. Lenže prostoduchí ľudia na internete sa cítia dotknutí a tak začnú vrieskať.

Ja osobne, keď chcem na niečo reagovať, tak reagujem (ak je to možné) priamo tam, kde polemika vznikla. Keď sa s Ferom pohádam v krčme, tak si to vysvetlíme v krčme, nebudem za ním chodiť domov a nadávať mu, že má škaredú ženu. Lenže ten prostoduchý človek áno. Príde na môj súkromný web a začne ma poučovať čo mám robiť, aby som neskladal "také hovadiny". Chucpe! Do kelu s hudobnými kritikmi a ich odborným slovníkom, v prostoduchosti je krása! Potom si ešte pozrie môj zoznam koncertov a bez toho, že by si vôbec zistil, kde momentálne žijem, utrúsi poznámku ohľadne ich (nízkeho) počtu. Takýmto ľuďom je kvantita očividne milšia než kvalita, nakoniec - o kamiónoch sa nepíše dvakrát ľahko ale zato countrybál v Hornej Dolnej býva každý nepárny piatok. Celé to zaklincuje tým, že sa mojou poznámkou o nekompletnosti archívu koncertov z dôvodu častého prerábania webu vyhováram. Čítať toto Alexander Dumas, svet by sa tešil z ďalšieho pokračovania Príbehov Sherlocka Holmesa.

Reagoval som aj ja, snažil som sa byť korektný (išlo mi to ťažko, ale premohol som sa) a používať minimum odborných výrazov. Dnes, ako vidíte, nie som a ani sa nesnažím. Okrem iného som si totiž dovolil aj odmietnuť miesto predskokana českému pesničkárovi Honzovi Nedvědovi. Nechajme stranou, či toto pozvanie myslel organizátor koncertu vážne alebo nie, my dvaja to vieme, ostatní nepotrebujú. Bál som sa, že toto odmietnutie, keďže bolo, rovnako ako ponuka, verejné, bude vnímané ako gesto, póza. Ukázalo sa, že som si škaredo namýšľal. Vraj je to trápne, odmietnuť predskakovanie "takej hviezde folku ako je H. N.". Ako pre koho - kde by sa iní trhali aby si mohli zahrať, ja by som klesol sám pred sebou. Každý máme svoje hviezdy a svoju úroveň, pod ktorú by sme šli len neradi.

A to najlepšie na koniec. Vraj závidím. Čo, preboha? Jeden hlúpy profil na social networking portále, ktorých si každý na počkanie urobí desať? Alebo článok o tom na inom webe, keď by som si sám mohol napísať dvadsať na najväčší slovenský magazín o folkovej muzike? Ako človek s najnavštevovanejším webom spomedzi slovenských folk a country kapiel (zdroj: Naj.sk) toto vôbec nepotrebujem.

Možno som teraz práve je nejakú úroveň prekročil, podliezol, neviem. Čo však viem určite je, že naozaj nemám problém s negatívnym názorom na takmer čokoľvek čo sa týka mňa a som ochotný o ňom diskutovať ak je podaný normálne a od niekoho, koho poznám, resp. zo spôsobu jeho vyjadrovania cítim, že mi má čo povedať. Problém je však diskutovať s prostoduchým človekom na ktorého verbálnu úroveň sa znížiť neviem a ktorý má aj po niekoľkonásobnom upozornení problém čítať, či pochopiť písaný text (za tie súvetia sa ospravedlňujem). Pointa totiž vôbec nie je v obsahu príspevku, ale v jeho forme.

Povinné čítanie:
Trvale udržitelná kráva
Trvale udržitelná kráva II
Komentář nebyl publikován, neboť jste idiot

AKTUALIZOVANÉ (28. 9. 2007): Dotyčný, žiaľ, stále nepochopil, že tento článok nie je kritikou žiadnej country skupiny (i keď regulérna pripomienka ohľadne komentárového spamu tam je, áno) ale kritikou jeho samého. Naďalej sa snaží publikovať urážlivé a vulgárne príspevky (nechcite to vidieť, je to riadna žumpa), dokonca sa mi vyhráža a keď zistí, že na mojej stránke má túto obľúbenú činnosť (dnes ich bolo 6, nezobrazujú sa, ale ukladajú) zakázanú, chodí ma urážať na iný web. Tam som, našťastie, tiež administrátorom. :-)

PS: Niektoré zápisky som schválne v Knihe návštev nechal, i keď by bolo veľmi jednoduché ich zmazať. Rád by som ale bol, keby ste na mojom webe našli zábavu i poučenie. A tam je dosýta z oboch.

Pridať nový komentár

A ešte si overíme, či toto píše človek a nie robot.
Never hoaxom a odpovedz ako vzdelaný človek.
Súvisiace odkazy
Zaujímavé odkazy

Daniel Šmihula napísal pre Denník N realtívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.