"Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v nesutálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi.", tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Od spomienok na detstvo, mladosť a dospievanie v rodine prenasledovanej perzekuovanej komunistami a život s slovenskej intelektuálnej komunite až po súčasnosť nám poskytuje nielen pohľad na život slovenského intelektuála, ale je aj dôležitým historickým svedectvom.
V sobotu, ako býva zvykom, sme začali skôr. Po drobnej úprave programu festival zahájil pesničkár Janko Majerčík z Liptovského Mikuláša. Tématicky sú jeho pesničky o dobru, láske a prírode, v tom najúprimnejšom význame aký si len dokážete predstaviť, pričom sú silne inšpirované slovenskou ľudovou piesňou. Vedel by som si ich kľudne predstaviť aj v spracovaní s kapelou - nakoniec týmto smerom sa mierne uberá aj jeho CD Dieťa veku Vodnára, ktoré mi po vystúpení daroval. Veľmi pekne ďakujem, zrecenzujem.
Tak som sa zase, ako každý rok, v rámci dovolenky vybral aj na festival, mne z najbližších, Folkovanie s Černou Horou. Predtým Folkovanie pod Skalkou a ešte predtým Country Folk Fest, ako iste veľmi dobre viete. No a keďže mi už druhým rokom pripadla taká milá povinnosť túto akciu aj moderovať, som možno jeden z mála, ktorý videl a počul všetkých účinkujúcich (countrybál nepočítam, ale skupinu Louziana vrelo pozdravujem), rozhodol som sa že o tom aj čosi napíšem. No a navyše som to sľúbil keď som odchádzal na dovolenku.
Nebyť Ostrovankiných (viac, či menej) nenápadných pripomenutí, snáď by som sa ani nedozvedel že niečo také ako STOMP vôbec existuje. Iste, zazrel som kdesi v televízii maníkov bubnujúcich na smetné koše, avšak považoval som to za jeden z mnohých pokusov ako sa zaujímavo pohrať s rytmom ako takým. Z iných spomeniem napríklad Jumping Drums Iva Batouška, či predstavenie SĽUK-u na festivale Country Lodenica pred pár rokmi, v ktorom tanečníci používali tie zafarbené klasické umelohmotné 1,5l fľaše. Teda, aspoň sa mi zdá, že to bol SĽUK, nie som si tým veľmi istý. Oba tieto "pokusy" vnímam ako mimoriadne úspešné, ale aký bol STOMP? Neuveriteľne skvelý!!!
Písanie automatickej odpovede na e-maily patrí medzi moje najobľúbenejšie činnosti v práci. Vždy to totiž znamená, že na nejaký čas (a je úplne jedno z akého dôvodu) nebudem v kancelárii. Preto som sa veľmi potešil dnešnému šéfkinmu e-mailu, v ktorom mne a mojim kolegom zaslala celkom vtipné variácie na ošúchané "Momentálne som na dovolenke, vrátim sa vtedy a vtedy a ak máte niečo súrne tak kontaktujte AB (meno kolegu, ktorého nemáme radi)". Mojimi favoritmi sú čísla 6 a 9. A čo vy?
Cez víkend som trošku pracoval na tom mojom redakčnom systéme, pretože ho plánujem nasadiť aj na web jedného kamaráta, pesničkára a potreboval som k tomu nejakú ďalšiu funkcionalitu, niečo na spôsob Knihy návštev. Tak mi to prišlo parádne vhod, že spravím jednak niečo na svojej stránke a hneď to aj využijem inde.
Mimochodom, pamätáte sa na detské (?) rozprávky Puf a Muf? Včera sme s Ostrovankou blúdili po Youtube.com a okrem iného sme našli aj toto:
Tento článok som publikoval už dávnejšie - pred pár rokmi v dobe, keď som na svojej stránke blogoval a ani som o tom ešte nevedel. Vďaka super webovému archívu web.archive.org som pár textov vytiahol a keď sa mi budú zdať zaujímavé, tak ich sem pridám.
Moja prvá gitara bolo také to veslo, čo sa vyrábalo ešte za "komančov" a stálo asi 400,- korún. Druhá bola o niečo drahšia - Washburn Lyon ma stál 5.600,- Sk, čo boli všetky peniaze, ktoré som zarobil na letnej brigáde. Tretia gitara bola Sigma od Martin&Co. A spôsob, ako som k nej prišiel bol veľmi nezvyčajný...
Je asi šťastím, že som sa isté dve informácie dozvedel takmer súčasne. Prvá z nich bola o tom, že sa v našom meste bude natáčať zábavná relácia Pop Show Party, čomu som vzhľadom na jej charakter (estráda pre staršie vekové kategórie) nevenoval valnú pozornosť. Druhá informácia hovorila, že sa na onej "show" dá vyhrať gitara. Tu som už zbystril pozornosť a začal sa obzerať po vstupenkách. Keďže takmer 100,- Sk bolo vtedy pre nezamestnaného dosť peňazí, nehľadal som v oficiálnom predpredaji, ale skúšal známosti. Vďaka jednej sa mi za fľašu šampanského (týmto zdravím antikorupčnú jednotku MV) podarilo získať až dva(!) lístky a tak som jeden ponúkol kamarátovi Jankovi Kulichovi, ktorý si na gitarku tiež robil zálusk. Približne týždeň pred akciou sme sa doberali, ja som usilovne cvičil pesničku Tears in Heaven a spoločne sme tipovali, čo to bude za gitara.
Daniel Šmihula napísal pre Denník N realtívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.
Carl Honoré prerazil so svojou knihou (a iniciatívou) Chvála pomalosti, ale zaujíma ho aj iný aspekt našich životov (ktorý s pomalosťou aj do výraznej miery súvisí) a tým je starnutie.
“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,”tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko.
