Planespotting, alebo ako tráviť slnečné soboty v Londýne.

I keď som to nikdy nedával príliš najavo, odjakživa som mal veľmi rád lietanie a lietadlá. Možno takým najvýraznejším momentom v tomto smere boli moje časté letné návštevy prievidzského letiska. Mal som vtedy práve po strednej škole a s kamarátmi sme sa tam obšmietali okolo vetroňov, občas pomáhali pri ich rozťahovaní, zisťovali čo všetko treba spraviť (a zaplatiť) aby si človek mohol taký let vychutnať ako pilot a následne túžobne pozerali na lietadlá tých šťastnejších, ktorým sa to podarilo. Po prázdninách som odišiel do hlavného mesta na vysokú školu a na prievidzské letisko už som sa vracal len v spomienkach.

Ako náhradu mi osud pridelil početné služobné cesty u jedného z mojich bývalých chlebodarcov a tak som mal možnosť lietať viac než casto a pohľad na svet z vtáčej perspektívy som si vychutnával aspoň ako cestujúci. Lietanie sa mi zapáčilo natoľko, že dnes sa cítim omnoho bezpečnejšie v desaťkilometrovej výške v Boeingu ako na diaľnici v osobnom aute. Počas čakania na letiskách zvyčajne sledujem odlietanie a pristávanie lietadiel aj lietadlá samotné. Inokedy si zase veľmi rád pozriem fotky na tejto stránke. A vždy som nesmelo premýšľal, či by sa nedalo ísť len tak, kamsi k letištnému plotu a sledovať tieto plechové vtáky úplne zblízka.

Moja jediná fotka Boeingu 747.

A potom prišiel môj kamarát Tomáš a povedal mi o záľube ktorá sa volá Planespotting, alebo Pozorovanie (sledovanie) lietadiel. Ľudia, ktorí tomuto koníčku holdujú, chodievajú údajne veľmi často k blízkosti letísk a pozorujú, fotia, alebo dokonca si aj zapisujú typ lietadla, čas jeho pristátia alebo odletu a leteckú spoločnosť, ktorej patrí. Nepýtajte sa ma prečo, to ja už neviem, ale bude v tom už asi aj poriadna dávka vášne pre toto netypické hobby. Až taká, že niektorí sa cielene sťahujú do domov v blízkosti veľkých letísk, denne pozorujú a fotia premávku a často sa z nich stávajú akýsi informátori letištnej stráže, ktorú informujú ak si v okolí letiska všimnú podozrivú osobu. Odmenou je im za to možnosť fotografovať z miest, na ktorých je to ináč prísne zakázané. Čo je zvyčajne v celom okolí letiska. V prípade najväčšieho londýnskeho to tak celkom neplatí, pretože ako Tomáš zistil, existuje malá lúčka neďaleko jednej z pristávacích dráh, kde vojenská letištná stráž i polícia planespotterov strpí. A tak sme sa tam jedno krásne slnečné sobotňajšie popoludnie vybrali aj s našimi fotoaparátmi.

Zobraziť väčšiu mapu...
Ak by ste hľadali to miesto, odkiaľ sa dá fotiť, je to tá malá zelené lúčka v strede mapy. V hornej časti vidieť stĺpy s navádzacími svetlami, pristávacia dráha, runway, začína kúsok vľavo.

Toto mal byť pôvodne len taký úvod, ale ako pozerám, všetko čo som chcel som už napísal, je toho dosť, tak sa vrhnite na fotky. Dúfam, že ich nie je príliš veľa. A určite si pozrite aj Tomášove, jemu sa na rozdiel odomňa podarilo zachytiť napríklad nádherne pomaľovaný Boeing 747 z Malajzie. Link na jeho článok nájdete pod mojimi fotkami.

Najfrekventovanejšia letecká spoločnosť je jednoznačne British Airways.

Planespotterov bolo v toto pekné popoludnie celkom veľa.

Už dosť nízko nad zemou.

Nielen Boeingami je človek živý. Airbus A321.

Pravdepodobne z arabského poloostrova.

Švajčiari.

Spoločnosť Virgin, ktorá hádam podniká vo všetkých oblastiach v ktorých sa dá, je jedna z tých, ktorá si dá záležať na vzhľade svojich lietadiel.

Maličké poľské lietadlo (asi nejaký Fokker) je v pomerne ostrom kontraste s množstvom poľských občanov v Londýne. Fotku som sem ale nedal aby som mohol rýpať, ale aby ste mali predstavu ako to vyzerá 5 sekúnd predtým, než sa kolesá dotknú zeme.