Zabudnime na metaforu o variacej (sa) žabe, dobre?

Pridal/a petiar dňa

Naša generácia (a generácie po nás) si okrem masívneho využívania IT technológií vydobyli aj iné veci - napríklad sme sa spontánne dohodli, že nežehlíme. Taktiež že je úplne ok nosiť dve rozdielne ponožky. No a jednou z ďalších spoločných aktivít by mohlo byť, že konečne prestaneme používať metaforu o variacej sa žabe. Do motivačnej literatúry dobré, ale ináč je to hlúposť.

Ak ste túto metaforu ešte nikdy nepočuli, okamžite prestaňte čítať a choďte robiť niečo užitočnejšie. Napríklad choďte niekomu povedať, že pštrosy si nepchajú hlavu do piesku. Nepotrebujete to vedieť. Ale keďže ste ma neposlúchli a čítate ďalej, tuto to je: Hovorí sa, že človek ťažšie spozoruje pomalú zmenu, než náhly obrat. A prirovnáva sa to ku žabe, ktorá ak sa nachádza vo vode a tá sa pomaly zohrieva, nakoniec sa uvarí. Ak ale žabu hodíme do vriacej vody, vyskočí.

No a to nie je pravda. Podľa moderných biológov studenokrvné živočíchy prirodzene prispôsobujú polohu vonkajšej teplote, takže pri postupnom ohrievaní vody by žaba včas vyskočila. Naopak - ak by ste ju hodili do vriacej vody, prakticky okamžite by bolo po nej.

Pár zdrojov:

Pridať nový komentár

A ešte si overíme, či toto píše človek a nie robot.
Never hoaxom a odpovedz ako vzdelaný človek.
Súvisiace odkazy
Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.