Ken Wilber sa narodil v roku 1949 v Oklahome a dnes je považovaný za jedného z najvplyvnejších a zároveň najkontroverznejších amerických filozofov druhej polovice 20. storočia. Sám seba nenazýva filozofom v akademickom zmysle — je skôr syntetizátorom, človekom ktorý sa pokúsil spojiť to čo sa zdalo nespojiteľné: východnú spiritualitu so západnou vedou, psychológiu s mystikou, evolučnú biológiu s filozofiou vedomia.
Svoju prvú knihu The Spectrum of Consciousness napísal ako dvadsaťtriročný, odložil rozrobenú doktorandskú prácu a venoval sa písaniu na plný úväzok. Kniha vyšla v roku 1977 a okamžite upútala pozornosť — Wilber v nej navrhol, že rôzne psychologické a duchovné tradície nepopisujú navzájom si odporujúce pravdy, ale rôzne vrstvy toho istého spektra ľudského vedomia. Freud hovoril o jednej vrstve, Buddha o inej, existencialisti o ďalšej. Všetci mali pravdu, len každý videl iný kus celku.
Toto bol zárodok toho, čo neskôr rozpracoval do tzv. Integrálnej teórie — ambiciózneho pokusu o jednotný rámec pre všetko ľudské poznanie. Jej jadrom je model AQAL (All Quadrants, All Levels), ktorý tvrdí že akýkoľvek jav možno skúmať zo štyroch základných perspektív: vnútorná individuálna (myšlienky, zážitky), vonkajšia individuálna (mozog, správanie), vnútorná kolektívna (kultúra, hodnoty) a vonkajšia kolektívna (spoločnosť, systémy). Vynechať ktorúkoľvek z týchto perspektív znamená dostať neúplný obraz reality.
Wilberovo myslenie výrazne ovplyvnila aj vývojová psychológia — najmä práce Jeana Piageta, Lawrencea Kohlberga a Claira Gravesa. Presvedčenie že vedomie sa vyvíja — u jednotlivcov aj u celých civilizácií — v rozpoznateľných štádiách, sa stalo jedným z pilierov jeho systému. Nie všetky pohľady na svet sú si rovné, hovorí Wilber, niektoré sú jednoducho komplexnejšie a integrovanejšie ako iné. To mu vyneslo obvinenia z elitizmu, na ktoré odpovedá že uznávať vývojové rozdiely neznamená odpisovať ľudí, ale chápať kde sa nachádzajú.
Osobný život mu priniesol aj hlbokú traumu. Jeho manželka Treya Killam Wilber ochorela krátko po svadbe na rakovinu a zomrela v roku 1989. Wilber toto obdobie zdokumentoval v knihe Grace and Grit, ktorá sa vymyká z jeho zvyčajne hustého filozofického štýlu — je to surový, osobný a dojímavý text o láske, umieraní a duchovnej praxi uprostred bolesti. Mnohí čitatelia ju považujú za jeho najľudskejšiu knihu.
V deväťdesiatych rokoch založil Integrálny inštitút v Colorade a jeho myšlienky začali prenikať do oblasti biznisu, politiky, vzdelávania aj terapie. Integrálny prístup dnes používajú kouči, terapeuti, organizační konzultanti aj politickí myslitelia po celom svete.
Kritici mu vytýkajú prílišnú systematickosť — že v snahe zahrnúť všetko stráca hĺbku, a že jeho "teória všetkého" je v skutočnosti teóriou príliš veľa vecí naraz. Akademická filozofia ho väčšinou ignoruje. Napriek tomu jeho čitatelia tvoria lojálnu a širokú komunitu ľudí, ktorí v jeho práci nachádzajú niečo čo im klasická akademická filozofia ani náboženstvo nedokázali poskytnúť — rámec ktorý drží pohromade vedu aj dušu.