Hudba, film

Christian Cuff, Gustav Haggren a Helena Arlock. To sú mená troch pesničkárov, ktorí spoločne tvoria švédsko-americké akustické trio Indienational. Spoznali sa len začiatkom roku 2007, keď boli švédi Gustav a Helena na turné po USA. Tam sa stretli s Christianom, ktorý im nielen dohodil množstvo ďalších príležitostí na účinkovanie, ale sa k nim na zvyšok šnúry aj pridal ako hudobník. O pár mesiacov na to ohlasuje tento projekt turné aj po európskych krajinách. Ako sami uvádzajú na ich webe, budú to akustické koncerty postavené najmä na kombinácii zvuku dvoch gitár a jedného violončela. Po každom z nich si zahrajú spoločne s miestnymi hudobníkmi, z ktorých si nakoniec vyberú jedného, ktorý s nimi odohrá predstavenia v ostatných mestách konkrétnej krajiny. Vďaka agentúre Camille ich budete môcť v prvý decembrový deň počuť aj v bratislavskom Kultúrnom dome Lúky.

Z mojej poslednej návštevy na Slovensku som si, okrem iného, priniesol aj CD formácie, ktorú považujem za špičku v oblasti akustickej hudby (možno nielen) na Slovensku. Acoustic Colours dali o sebe prvýkrát vedieť začiatkom roku 2003, keď pomerne v tichosti vydali vo vydavateľstve Gnosis svoj prvý album Michal Vavro & Stano Palúch - Acoustic Colours. Keďže každý zo štvorice muzikantov, ktorá sa stretla na jeho nahrávaní (Michal Vavro, Stano Palúch, Luboš Novotný a Juraj Griglák) má veľa iných hudobných aktivít, ich koncertné vystupovanie bolo skôr sporadické a často v zmemenom personálnom, či nástrojovom obsadení. Preto ma príjemne prekvapilo, že vydaním ďalšieho albumu potvrdili, že sa nejednalo o jednorazový projekt. Dobro Luboša Novotného vystriedala rytmika Aidži Sabo a po štyroch rokoch je prostredníctvom vydavateľstva Velvet Music na svete Natural Fusion.

Britská rocková skupina Radiohead ohlásila vydanie ich nového albumu In Rainbows na 10. októbra tohto roku. Táto správa nie je až taká prekvapivá, pretože sa jedná o jednu z najinovatívnejších a najúspešnejších kapiel vôbec a je prirodzené, že čas od času natočia niečo nové. Omnoho zaujímavejšia bola informácia o tom, ktoré vydavateľstvo bude za týmto počinom stáť a aká bude cena ich najnovšieho albumu. A tu je odpoveď: žiadne a žiadna.

Prišla mi e-mailom pozvánka na akciu, ktorá podľa jej popisu vyzerá veľmi zaujímavo a tak som sa rozhodol, že ju zverejním aj tu. Mám vydavateľstvo Slnkorecords veľmi rád, pretože sa mi veľmi páči muzika, ktorú podporujú a propagujú. A práve takýto štýl hudby si budete môcť vypočuť v popradskom klube Zóna a iných scénach na východnom Slovensku. Jedná sa o viacero samostatných koncertov v priebehu októbra, pri organizácii ktorých pomohli aj Mesto Poprad a Rádio_FM. Ak vás to zaujíma, pozvánku priamo od Slnkorecords nájdete v pokračovaní článku.

Spôsoby, akými sa dostávam k novej hudbe, bývajú veľmi rôzne. V tomto prípade mi pred pár dňami kolega v práci bez slova položil na stôl CD od istej Feist s názvom Let It Die. Hoci viem o tom, že náš hudobný vkus je v mnohom podobný, bolo to prekvapujúce gesto a preto som tušil, že pôjde o niečo neobyčajné. Ešte som počúval len tretiu pesničku, keď som to vedel naisto.

Pred našim domom ubúda z domu.
Každý deň z neho ťažká stavebná mechanizácia kus odkrojí.
Veľké žlté auto s dlhým nožom kradne izbám steny
na ktorých možno kedysi viseli plagáty filmových hviezd,
spevákov legendárnych rockových skupín,
erotických symbolov 80-tych rokov
a určite i fotka niekoho milej.
Kradne domu izby
ktorým ich obyvatelia svojou prítomnosťou dali zmysel.
I keď - možno boli občas niektoré tak napäto tiché ako dnes.
To keď sa muž vrátil z firemnej akcie omnoho neskôr
ako sľúbil svojej žene a ona by mu to aj chcela vyčítať
ale už na to nemá síl.
Tak si šla radšej zapáliť na balkón.

Podľa tohto vtipného testu som Roy. Počítačový maniak pracujúci v priestoroch suterénu spoločnosti Reynholm Industries. Kolegovia, ktorí pracujú na vyššie položených podlažiach nemajú ani potuchy kto som, hoci túžim po tom, aby ma akceptovali.

Asi pred týždňom sme boli v kine (my, obyvatelia bytu číslo 30 na Opaľovacej Hore) no na čo iné, ako na The Simpsons Movie. Očakávania boli trolinku väčšie, ale sklamaný som nebol, bavil som sa skvele. Spider Pig bol taký dobrý, že akýsi Oli Young chce dokonca po ňom pomenovať svoje dieťa (ak mu to na jeho Facebook stránke schváli aspoň 10.000 návštevníkov). No a včera sme si s Ostrovankou do izby vylepili plagát s mapou Springfieldu a Zaneprázdnenej sme vyviedli podobnú vec so všetkými postavičkami z tohto skvelého seriálu. A aby toho nebolo málo, dnes som sa dozvedel, že Kryšpín zakladá český Springfield.

Stalo sa už u mňa zvykom, že vždy po skončení môjho najobľúbenejšieho festivalu napíšem pár slov o tom, čo sa mi na ňom najviac páčilo. Pred dvoma rokmi som písal článok o svetoch iných ľudí, ktorými som sa kochal celý čas strávený na trenčianskom letisku. Pred rokom som, tiež podobne lyricky, opísal ako mi chutí Pohoda. Musím sa priznať, že som sa týmito článkami, aj keď zverejnenými s pomerne dlhým časovým odstupom, dosť vyčerpal, vypísal. A tak som sa rozhodol, že tento rok budem vecnejší, snáď to nebude vadiť. Musím však hneď na začiatku spomenúť slovo, ktoré vo mne celý festival rezonovalo. Tolerancia.

V sobotu, ako býva zvykom, sme začali skôr. Po drobnej úprave programu festival zahájil pesničkár Janko Majerčík z Liptovského Mikuláša. Tématicky sú jeho pesničky o dobru, láske a prírode, v tom najúprimnejšom význame aký si len dokážete predstaviť, pričom sú silne inšpirované slovenskou ľudovou piesňou. Vedel by som si ich kľudne predstaviť aj v spracovaní s kapelou - nakoniec týmto smerom sa mierne uberá aj jeho CD Dieťa veku Vodnára, ktoré mi po vystúpení daroval. Veľmi pekne ďakujem, zrecenzujem.