Čo si pamätám, vždy som chodil na Svidovské sedlo z Liptovského Jána. Neviem už prečo - asi som tak išiel prvýkrát a mal som to tak zažité a to aj napriek tomu, že dojazd do Malužinej a potom šľapanie po hlavnej ceste okolo Kráľovej Lehoty až do Liptovského Hrádku nie je teda nič moc. Kvôli autám, myslím. Tento zvyk prelomila až súťaž Tour de Horný Liptov 2025, ktorej trasa viedla práve opačným smerom. A tak som si to teda dal aj na úvod sezóny.
Vyštartoval som z Liptovského Petra a ako som už naznačil, nerád chodím po hlavných cestách, tak som okamžite opustil myšlienku na to prejsť cez Liptovský Hrádok a nechať sa ohrozovať premávkou až do Malužinej. Stočil som to na Dovalovo, kde pekným stúpaním ku kaplnke pripravíme telo na to, čo bude nasledovať neskôr. Z kaplnky sú zároveň krásne výhľady, tak ak sa neponáhľate, zjedzte banán, spravte fotky a pokračujeme. Ideme dole, okolo strelnice a už tu niekde zacítime vôňu spáleného oleja a vyprážaného syra - neklamný znak toho, že sa blížime na Červený Kút. Potom sa predsalen nevyhneme asfaltke a kúsok pred Malužinou odbáčame doprava. Dobrým orientačným bodom je delo - pamätník SNP. Ak by ste si ho náhodou nevšimli, tak potom je tu ešte kameňolom. Ten vidno veľmi dobre.
Stúpanie začína asfaltkou a po nejakej chvíli prichádza aj prvá pasca v podobe žltého hríbika, turistického rozcestníka, ktorý nás posiela doprava na žltú značku. Je to ale strmina cez trávu, takže naozaj len pre peších turistov (alebo hardcore MTB, ja si to neviem predstaviť). Takže pokračujeme rovno hore po asfaltke, míňame medvedie hovná, zvoníme rolničkou a námatkou kontrolujeme v ktorom vrecku máme ten paprikový sprej.
Po čase sa asfaltke mení na šotolinu, to už sa môžeme začať tešiť, pretože sme cca za polovicou. Aj terén je milosrdnejší - kde tu mierny zjazdík a stúpania už nie sú také prudké. Svidovské sedlo sa nakoniec objaví úplne znenazdajky a väčšina cyklistov ho využíva na prestávku a občerstvenie sa.
Zjazd do Liptovského Jána som si vyskúšal minulý rok na trekovom bicykli a i keď sa to dá (a aj tie dva defekty, čo som chytil, sa dajú zalepiť), nie je to úplne ono. Tento rok som na tejto trase zároveň aj testoval nový MTB bicykel, tak som bol veľmi zvedavý. Musím povedať, že rozdiel je priepastný. Zatiaľčo na trekovom bicykli treba pribrzďovať pred každým rigólom (to sú tie žľaby na odvádzanie povrchovej vody zo zvážnic), na MTB som ich jednoducho preletel bez nejakého väčšieho búchania do riadítok alebo sedla. Paráda. Veľmi som si to užíval, dokonca mi to pripadalo, že je tá trasa dlhšia ako som si ju pamätal. Približne pri Horárni pod Bystrou sa šotolina zmení na asfalt, prefrčíme okolo Stanišovskej jaskyne a vchádzame do Liptovského Jána.
Písal som, že si máte vziať plavky? Nie? Smola. Mali ste si. V miestnej Kadi by ste si po takomto cyklovýlete parádne oddýchli. Ale keď nemáte plavky, pokojne zamierte do neďalekého Bufetu pri Kadi a osviežte sa zvnútra.
Ja som pokračoval späť do Liptovského Petra, takže som si to najprv zamieril poľnými cestami k malej vodnej elektrárni na Váhu, neďaleko ktorej je aj obľúbený prameň s minerálnou vodou - “kyselka”. A potom už len popri Váhu na Borovú Sihoť, rekreačné stredisko a kemp a ďalej popri Belej až do Liptovského Petra.
Čistá jazda necelé tri hodinky, vzdialenosť niečo cez 40km. Medveďa som, našťastie nestretol, cyklistu jedného.
Pridať nový komentár