Včera, 8. októbra som sa pred večerom pobral zahrať dve pesničky na vernisáž jednej výstavy v našom kultúrnom dome. Bola to zaujímavá výstava, pretože na nej prezentovali svoje diela miestni lekári a bol som teda aj celkom zvedavý.
Pár minút pred plánovaným začiatkom som sa bol popýtať na dramaturgiu onoho večera a šiel si do neďalekej čajovne odložiť gitaru, nech o ňu prichádzajúci hostia nezakopávajú.
Ako som chcel za sebou zavrieť dvere náhle sa v nich zjavil čudný pán a z úst mu vyletelo toto:
"Chválite vo svojich piesňach Pána?"
"Hm, ani veľmi nie", zaklamal som, pretože nechválim vôbec. A keď aj náhodou áno tak určite veľkou okľukou a ani o tom neviem.
"Mali by ste" zakontroval ten čudák mierne karhavo. Hoci mal na tvári úsmev bolo jasné, že to myslí vážne. "Ste veriaci?" spýtal sa akoby už vedel odpoveď.
"Nie, nie som" snažil som sa ukončiť rozhovor, ktorý nikam neviedol. Akoby to pochopil, dodal len:
"Prídem si vás vypočuť" a odišiel.
Cez koncert som naňho vôbec nemyslel a až pár hodín po ňom som si uvedomil že som ho tam vlastne ani nevidel a ani za mnou neprišiel ako sľuboval.
Chvála Pánu Bohu.
Súvisiace články:
- Koncert v Bratislave alebo Ako som tučniaka zabudol doma a jemu to bolo úplne jedno alebo Ako sa o mňa Radiar staral alebo Ako zvoliť príliš dlhý nadpis článku a zapratať si tak takmer celú titulku webu.
- Do Popradu na koncert na bicykli alebo Kam až kríza doženie človeka.
rak toto je pecka...
rak toto je pecka... :-)))
velebim ta, boze, za to, ze si mi semeno viery v teba v srdci nezasial...
Poslať nový komentár