Petiar.sk

So železnou pravidelnosťou uverejňujem každý rok zhruba v týchto dňoch optimisticky až pateticky ladený článok o tom, ako skvele mi bolo na Pohode. Už na trenčianskom letisku mi napadajú veci ktoré opíšem a spôsoby akými to spravím. Názov článku o tomto ročníku Pohody mal byť People Have the Power - odkaz na koncert Patti Smith, ktorý bol vážne dobrý. Lenže tí, ktorí sme tam boli sme sa na vlastnej koži presvedčili, že akokoľvek sú emócie na Pohode silné, moc prírody je vždy silnejšia. Najmä pokiaľ ide o živly.

Stalo sa už u mňa zvykom, že vždy po skončení môjho najobľúbenejšieho festivalu napíšem pár slov o tom, čo sa mi na ňom najviac páčilo. Pred dvoma rokmi som písal článok o svetoch iných ľudí, ktorými som sa kochal celý čas strávený na trenčianskom letisku. Pred rokom som, tiež podobne lyricky, opísal ako mi chutí Pohoda. Musím sa priznať, že som sa týmito článkami, aj keď zverejnenými s pomerne dlhým časovým odstupom, dosť vyčerpal, vypísal. A tak som sa rozhodol, že tento rok budem vecnejší, snáď to nebude vadiť. Musím však hneď na začiatku spomenúť slovo, ktoré vo mne celý festival rezonovalo. Tolerancia.