Pred našim domom ubúda z domu.
Každý deň z neho ťažká stavebná mechanizácia kus odkrojí.
Veľké žlté auto s dlhým nožom kradne izbám steny
na ktorých možno kedysi viseli plagáty filmových hviezd,
spevákov legendárnych rockových skupín,
erotických symbolov 80-tych rokov
a určite i fotka niekoho milej.
Kradne domu izby
ktorým ich obyvatelia svojou prítomnosťou dali zmysel.
I keď - možno boli občas niektoré tak napäto tiché ako dnes.
To keď sa muž vrátil z firemnej akcie omnoho neskôr
ako sľúbil svojej žene a ona by mu to aj chcela vyčítať
ale už na to nemá síl.
Tak si šla radšej zapáliť na balkón.
Pred našim domom ubúda z domu.
Obludný stroj preniká do múrov ako nôž do masla,
s tým rozdielom, že pri príprave raňajok zvyčajne nenarobíme taký rachot.
Svalnatí muži v montérkach s logom stavebnej firmy na chrbte
celý areál oplotili
aby sa pri krájaní domu nezranil nik z okoloidúcich
ale hlavne to urobili preto
aby na ten plot mohli dať veľkú ceduľu s nápisom
DEMOLÁCIA.
(Je tam dokonca aj telefónne číslo, ak by ste náhodou potrebovali niečo odkrojiť)
Logicky mi z toho vychádza, že ubúdanie má rozličné akustické prejavy.
Ubúdanie masla je takmer nepočuteľné.
Ubúdanie času má zvuk kukučkových hodín v kuchyni u mojej babky
a ubúdanie spomienok schovaných medzi múrmi by mohlo byť najhlučnejšie.
Lenže pred našim domom teraz ubúda z domu
a ja som okoloidúci.
Vlastne nejdem - stojím a fajčím, ale nemôže sa mi prihodiť žiadny úraz,
pretože stroj takto neskoro večer nepracuje.
Keď dofajčím, vojdem do obchodu aby som kúpil cigarety
a dve fľaše coca-coly k tej pizzi, čo som pred chvíľou objednal po telefóne.
Po ceste domov si ale ešte odpíšem to telefónne číslo,
ak by nám ju náhodou priniesli
nepokrájanú.
pošli do vybrali.sme.sk
Poslať nový komentár