Vchádzam do vchodu našej bytovky a stretávam susedu. Ja ju nespoznávam, ale ona mňa zrejme áno.
"Vy ste z päťdesiatky?" pýta sa a myslí tým číslo bytu.
"Áno" odpoviem a myslím tým že áno.
"Tak mi poďte podpísať stav vodomerov, nestačí to len odovzdať" povie a mne je jasné že je to manželka nášho domovníka a ide o ten papier s číslami, ktorý som nechal zastrčený za ich dverami, aby som ich skoro ráno nebudil s takou banalitou.
Miesto na jedenástom vystúpim teda s ňou o sedem poschodí nižšie a potom čakám pred jej dverami votrelecky čumiac do chodby ich bytu zatiaľčo ona hľadá ten papier, na ktorom chýba môj predôležitý podpis.
Po chvíli to vzdáva a telefonuje mužovi.
"Kde je ten papier? Je tu ten z tej čajovne."
Aha, takže naše zaradenie v rámci našej bytovky a určite i celého mestečka je jasné. Tí z čajovne. Vedia už všetci.
"Muž mi povedal že už to súrilo tak to podpísal za vás" dozvedám sa nakoniec na margo môjho predôležitého podpisu.
Vďaka. :-)
pošli do vybrali.sme.sk
Ty si to nepochopil??! Že jej
Ty si to nepochopil??! Že jej išlo o tvoj autogram... :-))
A z toho suseda si nič nerob... Ja som mal suseda, ktorý sa učil podpisy všetkých známych spevákov, ktoré našiel v Mladých Rozletoch....
Poslať nový komentár